MARTIN. Rodina Viery Horanskej z Martina sa môže pýšiť tým, že má vo svojom rodokmeni známe slovenské osobnosti, akými nepochybne boli Jozef Miloslav Hurban s manželkou Annou Jurkovičou a ich syn Svetozár Hurban Vajanský. V ďalšej vetve tejto rodiny nájdeme dokonca aj meno Milana Rastislava Štefánika – vojenského letca, slovenského astronóma a fotografa, brigádneho generála ozbrojených síl Francúzska, diplomata a politika.
Zapísal, čo si pamätal
Ako Viera Horanská približuje, Jozef Miloslav Hurban, ktorý bol prvý predseda Slovenskej národnej rady, významný slovenský spisovateľ, novinár a politik, sa do ich rodiny priženil, keďže si za manželku zobral Annu Jurkovičovú. Tá bola vnučkou Pavla Neumanna, ktorý je pra prastarý otec Viery Horanskej.
Chorých na chrípku v Turci pomaly ubúda Čítajte O tom, že majú v rodine spomínaných známych a dôležitých ľudí, vedela dnes už dôchodkyňa V. Horanská odjakživa.
„O týchto veciach sa u nás doma vždy rozprávalo. Kedysi nebola televízia, ani rádio, takže najmä po večeroch sa v debatách spomínali aj títo národovci. Ja to viem od mojej starej mamy Oľgy Neumannovej,“ vykresľuje rodinnú históriu Martinčanka.
„Starká vždy zdôrazňovala, aby sme sa správali patrične tomu, že máme takýchto významných príbuzných, i keď nie priamych,“ referuje V. Horanská a dodáva, že kroniku ich rodiny so zaujímavými opismi zostavil v roku 1908 jej prastarý otec Daniel Neumann, keď mal 77 rokov. Ten svoje zápisky zaznamenával podľa vlastnej pamäti a osobných skúseností.
Zábavný i hrubý
Samostatnú kapitolu v kronike preto venoval aj osobe Jozefa Miloslava Hurbana, ktorý zomrel 21. februára 1888 a minulý týždeň sme si tak pripomenuli 130 výročie jeho smrti. Hurbana poznal osobne.
„Čo do zovňajška, bol postavy trochu vyššej ako strednej, imponujúcej tváre podlhovastej, vlasov rusých (blond), dlhých, do tyla česaných, ostatných údov súmerných, očí sivých. Do roku 1848 tvár si holil, potom až do smrti nosil fúzy a bradu,“ vykresľuje Daniel Neumann vzhľad J. M. Hurbana.
V ďalších riadkoch však nevynechal ani opis jeho charakteru.
„V normálnych pomeroch života bol spoločník milý, zábavný, žartovný, ba ve vyberanejších spoločnostách vedel byť aj jemným a galantným, ale keď mal prácu s tymi „mocnostami“ s tymi „světa pány“, s tymi „duchovnými zlostami“ tu bol prudký, bezohladný, drsnatý, často až hrubý, nevybieral slova, ale pomenoval každého každú vec a každého oplana jeho pravým, často kriklavým menom,“ takto si spomína na významnú slovenskú osobnosť prastarý otec Viery Horanskej. Ako ďalej referuje, keď raz Hurbanovi takéto správanie vytkli jeho priatelia, s trpkosťou v hlase im povedal: „Každý pes, s ktorým sa stretnem, ma s prepáčením voští, a ja mám proti nemu byť zdvorilým a jemným?“
Vynikajúci rečník
V kronike Martinčankinho rodostromu sa jej prastarký D. Neumann zmieňuje tiež o horších Hurbanových vlastnostiach.
„Lež mal pri tom tu chybu, že bol ľahkoverný a málo ostražitý, človeka bral tak, jakým sa mu byť ukázal, bez upodozrievania, bez reservy (známka šlechetných pováh), preto niekedy sa stalo, že sadnul na lep. Druhá jeho chyba bola ta, že nebezpečné symptomy často podceňoval a na malé nádeje díval sa pres zveličujúce sklo.“
Nájdeme tu však aj pripomienku Hurbanovej úžasnej rečníckej schopnosti, ktorú oceňoval i Ľudovít Štúr.
„Bol rečník úchvatný, zvlášte ľudový a agitator nedostižiteľný. Keď hovoril k ľudu, stal sa z neho Jupiter tonans, keď k mládeži, „oněn vyšších vzleťu mládenec“. Jedným slovom, patril on medzi hviezdy prvej velikosti na nebi slovenskom,“ chváli významného dejateľa v kronike svojej rodiny D. Neumann.
Opletačkám s mocnými sa zázrakom vyhol
J. M. Hurban dokonca Daniela Neumanna raz na trhu v Myjave požiadal, aby po jeho vystúpení prečítal jedno rázne vyhlásenie.
„Po povedanej reči vyzval ma, abych prečítal verejne búrlivú proklamáciu známu pod náslovom: Bratia Slováci! Vystúpil som teda na jakési povýšené miesto a požiadavke Hurbanovej urobil zadosť. Až teraz vidím, s jak nebezpečným ohňom som sa to hrál, keď som búrlivú, revolucionárnu proklamáciu verejne čítal. Rozumie sa, že sa to všetko po okolitých obciach roznieslo, aj do uší našich škrtiteľov sa dostalo. Že som žiadneho vytriasania potom nemal, môžem pripísať len tomu, že buďto ma tam z pristojacich nikto neznal, buďto že ma za nepatrnú osobnosť a moju úlohu za podriadenú popri Hurbanovej reči držali,“ opisuje svoj nezabudnuteľný zážitok prastarý otec Viery Horanskej.
Snívala o raji s milým
O Anne Jurkovičovej sa však v tejto kronike dočítame iba to, že bola Hurbanovou manželkou.
Podľa TASR bola Anička pôvabnou a vzdelanou mladou dámou, ktorá padla do oka nejednému mládencovi. Bola známa divadelná ochotníčka. Napriek prvotnej nevôli Ľudovíta Štúra a ostatných národovcov s ich sobášom, vzbudzovali manželia Hurbanovci úctu kamkoľvek prišli. Anička snívala o raji na zemi, ktorý by vytvorila pre svojho milého. Aby jej láska "dávala krídla orla". Práve po ich svadbe nastalo Hurbanovo najplodnejšie spisovateľské aj buditeľské obdobie.
