MARTIN. Vedeli ste, že cesta vedúca od divadla z centra Martina až k Slovenskému národnému múzeu nebola vždy tak ľahko priechodná ako v súčasnosti? Ulicu kedysi v 30-tych rokoch zahatával rodinný dom podnikateľa Jozefa Fábryho, ktorý stál presne medzi dnešnou kaviarňou Pasáž a reštauráciou Carlo.
Chuťou a kvalitou si získaval ľudí
Jedinou cestou ako sa mohli starí Martinčania dostať z mesta k novopostavenému múzeu bola brána k Fábryovskému domu a cez jeho dvor potom prešli až k Malej hore.
Jozef Fábry mal na svojom pozemku rodinného domu zriadenú tiež firmu s názvom Turčianska ústredná mliekareň.
„Okrem jeho ďalších aktivít sa venoval i spracovaniu mlieka a mliečnych výrobkov, s ktorými chodil po rôznych výstavách a za ich výbornú chuť a kvalitu dostával množstvo ocenení. Aby jeho firma získala vážnosť, tak medaily potom graficky zakomponoval aj do hlavičkového papiera svojho podniku. Založil dokonca Prvú Turčiansku bryndziareň,“ opisuje Igor Dobrovolný, známy martinský zberateľ starých fotografií.
Mesto však chcelo vytvoriť plynulý priechod z námestia k budúcemu múzeu, a tak v roku 1927 zamenili od Fábryovcov ich dom za neďalekú Kulfanovskú budovu, ktorú im ponúkli ako náhradu. Dom rodiny Fábryovcov totiž hodlali odstrániť, čím by sa celá ulica otvorila.
„K samotnému zbúraniu došlo až v roku 1939, hoci v roku 1928 už radnica začala budovať cestu k plánovanému múzeu, ktoré firma Hlavaj – Palkovič – Uličný postavila v rokoch 1929 až 1932 podľa projektu architekta Milana Harminca,“ ozrejmuje I. Dobrovolný a dopĺňa, že búraniu sa nevyhol ani Kulfanovský dom, aby z neho v tomto období mohla vzniknúť modernejšia budova, akú si mnohí Turčania vedia vybaviť ešte i dnes.
„Martinčania si možnože pamätajú tento dom ako mliečny bar. Napríklad aj ja som tu chodil s otcom na jahodový kokteil,“ zmieňuje zaujímavosť.
Osudová fotografia
Pútavú históriu má však nielen Fábryovský dom, ale i jeho obyvatelia. Jozef Fábry mal deväť detí a všetky boli veľmi úspešné. Napríklad Ján bol lekárom, Vladimír prevzal po otcovi obchod, Pavol pracoval ako advokát a Mária bola učiteľka a vychýrená krásavica. Dokonca sa mohla hrdiť titulom prvej slovenskej filmovej herečky.
Vo dvore ich domu sa nachádzala tzv. Ivanovská divadelná búda, kde sa hrávali prvé divadelné predstavenia v Turčianskom Sv. Martine. Práve tu ako ochotnícka herečka začínala i mladučká Mária Fabryová.
„V Amerike sa Máriina fotografia dostala do rúk režisérovi Jaroslavovi Siakeľovi a ten si ju vybral do hlavnej úlohy v prvom slovenskom filme Jánošík z roku 1921. Tým sa Mária zapísala do histórie ako prvá slovenská filmová herečka, hoci hrala iba v tomto jedinom filme. Úlohy Jánošíka sa zhostila hviezda československého nemého filmu Theodor Pištěk,“ prezrádza okolnosti Igor Dobrovolný.
Fábryho dom susedil ešte pred zbúraním s domami významných osobností. Vľavo od neho vlastnil budovu lekárnik Topercer a napravo žil advokát Ambróz Pivko, v ktorého dome bola istý čas aj sporiteľňa, neskôr i stredoslovenská banka.
