SUČANY. Snáď máloktorá obec v Turci sa môže pochváliť takou veľkou koncentráciou archeologických lokalít ako Sučany. V jej katastri sa nachádzajú najmenej tri hradiská, jedna mohyla a niekoľko pravekých sídlisk.
Donedávna neznáme
Najmenšie zo sučianskych hradísk o veľkosti približne 30 metrov krát asi 20 metrov je ukryté v lesíku nad jazerom Ontário. Nachádza sa na nevysokom hrebeni oddelenom od protiľahlého svahu výrazným úvalom. Opevnenie je nevýrazné, ale tiahne sa okolo celého hradiska. Celá lokalita je poznačená aktivitou vojska, ktoré tu kedysi testovalo tanky.
V opustenom včelíne pod Martinskými hoľami našli zamrznutého muža Čítajte Preto pri prieskume hradiska sme nachádzali najmä konzervy, klince a ďalšie predmety zo súčasnosti. Keď sme už strácali nádej, tak sme našli niekoľko črepov púchovskej kultúry, na základe ktorých môžeme uvažovať, že hradisko bolo postavené práve v období 1. storočia p. n. l.
V staršej literatúre sa môžeme dočítať, že v časti Sučian zvanej Na hradiskách by sa malo nachádzať ďalšie hradisko, avšak bližšie nálezy sa tam nespomínajú. Momentálne sa na spomínanom mieste nachádza elektráreň, čo znemožňuje, aby sme si toto tvrdenie overili.
Strategická poloha na Skale
Azda najznámejšou archeologickou pamiatkou a zároveň dominantou obce je zhruba tridsať metrov vysoké vápencové bralo zvané Skala. Hradisko vybudoval ľud púchovskej kultúry v 1. storočí pred n. l.
Má zachovalý impozantný opevňovací systém, ktorý sa nachádza na východnej strane. Tvorí ho sústava dvoch násypov a dvoch priekop. Prechod medzi nimi zabezpečovali dve brány. Po miernom svahu sa dostaneme na vrcholovú plošinu, ktorá je veľká asi 4 500 metrov štvorcových. Tam sa pravdepodobne nachádzali drevené príbytky určené pre vyššiu spoločenskú vrstvu.
Hradisko na Skale malo centrálnu strategickú polohu, ktorá umožňovala rovnomerné spravovanie okolitého územia. Výrazné skalné bralo viditeľné z väčšej vzdialenosti dodávalo hradisku aj určitú symboliku.
Zrubové domy s kamennou podlahou
Ďalšie zaujímavé informácie o hradisku nám priniesol rok 1961, kedy priamo pod Skalou prebehol archeologický výskum pod vedením archeológa Igora Hrubca. Ten tu čiastočne preskúmal sídlisko a objavil množstvo bohatých keramických nálezov. Na základe archeologického výskumu vieme, že tu boli postavené zrubové domy s kolovou konštrukciou. Podlahy domov boli vydláždené malými oblými kameňmi.
Základom obživy obyvateľov sídliska bolo poľnohospodárstvo, ako to dokladajú nálezy rôznych poľnohospodárskych nástrojov a zásobné jamy. Rozbory nájdených kostí tiež dokladujú, že veľkú úlohu tu zohral nielen chov hovädzieho dobytka a ošípaných, ale i lov divej zveri.
Od roku 2002 priestor okolia Skaly intenzívne monitorujem. V rôznych výkopoch som zachytil niekoľko zvyškov kultúrnych vrstiev a archeologických objektov. Na základe dnešného stavu bádania môžeme tvrdiť, že osada pod Skalou mala rozlohu zhruba tri hektáre, pričom sa rozprestierala najmä na lúkach severovýchodných svahov Skaly.
Mince rímskych cisárov
Prelom letopočtov priniesol so sebou nielen začiatok novej epochy – doby rímskej (0 – 375), ale i koniec rozkvetu „keltskej“ púchovskej kultúry. Najlepšie tento zlom sledujeme na sídlisku pri sučianskej Skale. Na základe výraznej popolovitej prepálenej vrstvy, predpokladáme násilný koniec tejto oblasti. Osada bola vypálená neznámymi útočníkmi pravdepodobne z radov novoprichádzajúcich Germánov. Takýto zánik je typický pre väčšinu vtedajších sídlisk severozápadného Slovenska.
Úpadok však netrval dlho. Podnety z germánskeho prostredia a rímskej provincie Panónia znova pozdvihli úroveň ľudu púchovskej kultúry. Pod Skalou bola znovu vybudovaná osada. O veľkej dôležitosti osady hovoria tiež nálezy, ktoré potvrdzujú jej funkciu obchodného strediska ležiaceho na obchodnej ceste spájajúcej rímsku provinciu Panónia s územím dnešného Poľska. Zo sučianskeho sídliska pochádzajú mince rímskych cisárov Trajána (98-117) a Hadriána (117-138), dve spony nóricko – panónskeho pôvodu a predovšetkým množstvo tzv. panónskej keramiky. Tá sa vyznačovala oranžovými hrnčiarskymi výrobkami točenými na kruhu z jemnej plavenej hliny.
Koniec existencie púchovskej kultúry, a teda aj hradiska na Skale je nejasný. Predpokladáme, že sa tak udialo v období markomanských vojen. Následne asi tisíc rokov zostalo hradisko neosídlené, respektíve neevidujeme tu stopy dlhodobejšieho kontinuálneho osídlenia. Situácia sa zásadne mení v 12-13.storočí, kedy tu bol vybudovaný stredoveký hrádok.
Autor: Milan Horňák
