Na urgentných príjmoch často ošetrujete aj ľudí pod vplyvom alkoholu. Väčšinou ide o bezdomovcov, aj keď nie je to vždy pravidlo. V akom stave ich k vám záchranári privážajú?
– Zdravotnícky personál na urgentných príjmoch, vrátane martinského, takmer každodenne zachraňuje ľudí „vytiahnutých doslova z ulice“. Často špinavých, znečistených zvratkami, pomočených, opitých, zdrogovaných, s rôznymi zraneniami, podchladením alebo v bezvedomí – len tak po intoxikácii nekvalitným čučom či drogami.

Dá sa to zvládnuť?
– Musí sa, inak by sme nemohli robiť svoju profesiu. Starostlivosť o takýchto klientov je náročná a vyžaduje si nielen odbornosť, ale aj vysokú dávku empatie, trpezlivosti, tolerancie a odolnosť voči špine, výkalom, zvratkom a zápachom všetkého možného druhu.
Aká býva reakcia „pacientov“, keď sa preberú z opice?
– Po zvládnutí akútneho stavu a pretriezvení klienta sa personál obvykle namiesto vďaky dočká nadávok, agresivity a verbálnych či aj fyzických útokov. Nie zriedka si musíme súrne privolávať policajnú hliadku na našu ochranu. A to všetko, vrátane zápachu a špiny, sa odohráva medzi naozaj ťažko chorými pacientmi, ktorí sú v ohrození života, u ktorých prebieha na oddelení urgentného príjmu liečebný či diagnostický proces.
Záchytky už roky neexistujú. Asi chýbajú?
– Určite áno. Zrušili ich pre nedostatok financií, nemal ich ani kto prevádzkovať. Pritom systémová neexistencia záchytných staníc, opileckých izieb či absencia proaktívneho prístupu k bezdomovcom, alkoholikom či narkomanom nás ako spoločnosť vyjde oveľa drahšie, než si vieme predstaviť. Zaťažujeme zdravotný systém na úkor tých, ktorí by v tej chvíli úplne oprávnene potrebovali urgentnú zdravotnú starostlivosť, ale pre zastupovanie záchytky a viazanie zdravotníckych kapacít im ju nemusí byť možné včas poskytnúť.
Aké vyšetrenia sa opilcom musia urobiť?
– Opilec nájdený na ulici, na ktorého zavolajú okoloidúci mestskú políciu, následne zamestná kompletnú reťaz urgentnej medicíny. Posádku vozidla rýchlej zdravotnej služby, personál urgentného príjmu, personál rádiodiagnostického oddelenia, kde sa vyšetruje CT hlavy a RTG vyšetrenie na vylúčenie poranení, úrazového lekára aj s personálom, personál laboratória, neurológa a často aj psychiatra – a to v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu. Náklady nemocnice na takýto jeden „opilecký exces“, u ktorého okrem opitosti sa nakoniec nenájde žiadny iný stav, sa môžu vyšplhať aj na tisíce eur.