Rodák z Martina, ktorý v tomto meste žil celý svoj zaujímavý život, sa teraz do neho vracia vo výbere svojej fotografickej tvorby. Takmer neznámy umelec, najneznámejší z neznámych, ako odznelo na vernisáži, ktorý všetko, čo robil, robil dokonale, sa návštevníkom galérie predstavuje nielen ako fotodokumentarista života, ale aj ako pozorovateľ zdanlivo všedných vecí, ktorý vedel, kedy má stlačiť spúšť, aby ich zachoval pre vnímavé oči druhých. Bol bankárom, vášnivým fotografom, jaskyniarom, nadšencom muzeálneho hnutia, možno preto ho kultúrne dejiny Slovenska vnímajú „iba“ ako všestranne kultúrnu osobnosť.
Málokto bol taký zabudnutý ako Ján Galanda
„Dejiny slovenskej fotografie sú plné nezbadaných, polozabudnutých či celkom zabudnutých osobností. Avšak máloktorá bola donedávna taká neznáma ako Ján Galanda,“ hovorí umelecký kritik a historik Aurel Hrabušický, ktorý spolu s Filipom Jančom výstavu v Turčianskej galérii pripravili.
„Ako väčšina moderných slovenských fotografov bol Ján Galanda fotoamatérom, v občianskom živote pracoval ako bankový úradník,“ pokračuje a dodáva, že Galanda začal sústavnejšie fotografovať až v prvej polovici tridsiatych rokov. Fotografoval to, čo väčšina amatérov – dokumentoval svoje mimopracovné záujmy a aktivity, cestovanie, turistiku, šport. „Na rozdiel od väčšiny snímok tohto druhu sa však jeho fotografie vyznačujú precízne budovanou, náročnou, niekedy až rafinovanou kompozíciou. Tým, že sústavne dokumentoval svoje cesty do zahraničia, vytvoril súbor fotografií o spôsobe života, ktorý bol na chudobnom Slovensku výnimočný,“ uzatvára umelecký kritik.
Precíznosť, presnosť – rodinná črta
Na vernisáži pripomenul, že precíznosť, s akou pristupoval ku svojej záľube, je podľa neho rodinnou črtou. Podobnou sa vyznačoval aj jeho vzdialený príbuzný, reprezentant slovenskej výtvarnej moderny Mikuláš Galanda. Tvorba fotografa vrcholila približne v rozmedzí rokov 1930 až 1948.
„Vieme to vydedukovať z jeho precízne vedeného archívu. Po roku 1948 už nefotografoval s takou vášňou, ako pred týmto, aj pre neho, prelomovým rokom. No fakt, že k fotografovaniu pristupoval s bankárskou presnosťou a svoju tvorbu svedomito zdokumentoval a spracoval, čo je takmer slovenská rarita, dnes umožňuje hodnotiteľom jeho diela lepšie sa v ňom orientovať,“ povedal A. Hrabušický.
„Obdivujem najmä to, že ak si predsavzal spracovať nejaký námet, urobil to dokonale. Zdokumentoval napríklad výstavbu sídla Vzájomnej roľníckej pokladnice v Martine – od základného kameňa až po otvorenie. A ľudia môžu teraz na výstave vidieť, ako sa táto budova v centre stavala, ako majster Benka na lešení kontroloval robotníkov pri jeho sgrafitách, ako robotníci prenášajú bezpečnostné schránky, ako sa inštalovalo logo tohto peňažného ústavu...“ pripomenul.
Podčiarkol ďalej, že Ján Galanda okrem toho, že dokumentoval život, ľudí a veci okolo seba, bola aj fotografom s umeleckou dušou. Stačí sa na výstave pristaviť napríklad pri trojici fotografií rozkvitnutých jabloní, ktoré nafotil cestou z Koštian do Príboviec.
„Podarilo sa mu zachytiť vietor, ako mení ich koruny a ohýba haluze. Minimalistická téma a ako nádherne spracovaná... Žiari v dejinách slovenskej fotografie. Alebo v bulharskej Varne fotografoval udieranie morského príboja o kamenný breh a ten boj živlov vnímame akoby sme stáli pri ňom,“ opisuje kolekciu, ktorú si návštevníci galérie môžu pozrieť do 20. mája.
Na niektorých fotografiách sa aj spoznávajú. Ľudia boli totiž častým námetom Galandových fotografií.
Zomrel predčasne, zlomila ho doba
„Zomrel predčasne, zlomila ho doba, začal mať zdravotné problémy. Jeho tvorba sa postupne uzavrela, jeho fotky neboli v časopisoch, takmer sa na neho zabudlo,“ pripomína posledné roky Galandovho života historik, ktorý sa podieľal aj na nedávnom výstavnom projekte Nové Slovensko. V rámci neho „objavili“ pre Slovensko tvorbu Jána Galandu. Doposiaľ ju videla iba Bratislava, teraz aj Martin.
„Príznačne,“ povedal na vernisáži syn fotografa Ivan Galanda. „Som rád, že sa ju podarilo v meste, kde otec prežil takmer celý svoj život, zorganizovať. V galérii je v ponuke aj obrazová knižka s otcovými fotografiami, ak by návštevníci výstavy chceli vidieť jeho torbu komplexnejšie,“ pripomenul. Väčšiu časť fotografií na výstavu požičala Slovenská národná galéria.
Takže, ak budete mať v týchto týždňoch čas a chuť vidieť niečo nekaždodenné, je tu tip – fotografie Jána Galandu sú aj o nás, našom živote, meste, regióne. Obohatia nás. Výstava je otvorená do 20. mája.
