MARTIN. Národnie noviny, r. XXXIX, 18.február 1908, č. 21 v úvodníku uverejnili nasledovný text : „ANDREJ KMEŤ rímsko-katolícky farár na odpočinku, predseda Muzeálnej slovenskej spoločnosti, zakladateľ a výborník Matice slovenskej, zakladateľ katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Zniovom, atď. slávny vedomec, slovenský patriot a neúnavný pracovník na poli slovenskej slovesnosti, slovenského vedeckého bádania, sbierania historických a bytových pamiatok umrel v nedeľu dňa 16. februára o 8. hodine ráno v Turčianskom Svätom Martine v 67.roku požehnaného života.“
Kmeťov blízky priateľ, spolupracovník, najbližší druh František Richard Osvald nad jeho hrobom povedal „...Sú mužovia u ktorých sa hodnota ich osobnosti, dosah vykonanej práce, neobjaví tak v ich živote, až keď zovre sa nad ich telom hrob, vtedy spozná spoločnosť, národ, svet, čím boli a čo v nich utratili...“.
Čo robíme preto, aby sme otvorili Kmeťovu dielňu?
V tomto roku uplynulo práve 110 rokov od úmrtia tejto významnej osobnosti, bezprostredne spätej aj s dejinami Martina. Kto bol teda Andrej Kmeť a čím oslovuje aj terajšie generácie? Čo robíme preto, aby sme opäť slovami Fr. R. Osvalda umožnili prítomným i budúcim generáciám nahliadnuť do dielne onej zimničnej, úmornej práce, ktorá predčasne strávila jeho život?
Andrej Kmeť sa narodil v malej obci Bzenica 19. novembra 1841, zomrel 16. februára 1908, teda presne pred 110 rokmi v Turčianskom Sv. Martine. Ako mladý študent v auguste 1863 peši absolvoval cestu zo Bzenice do Martina, kde sa zúčastnil zakladajúceho valného zhromaždenia Matice slovenskej. Ako rímsko-katolícky kňaz začínal v malých hontianskych dedinkách Senohrad, neskôr Krnišov, od roku 1878 sa stal kňazom v Prenčove, kde pôsobil takmer tri desaťročia.
Prenčovskú faru poznal celý vedecký svet
Popri kňazskej službe sa venoval pozdvihnutiu úrovne miestneho obyvateľstva, zakladal spolky miernosti, knižnice, učil ľudí ovocinárstvu, skupoval hontianske čipky a výšivky, ktoré rozposielal do celého sveta. V Prenčove počas niekoľko rokov naplno rozvinul svoje vedecké a organizátorské schopnosti, rozšíril okruh svojich výskumov, najmä v oblasti botaniky, národopisu, archeológie.
