MARTIN. V Turci to ešte stále nevieme. Nevieme spolupracovať, nevieme sa predať, nevieme sa sústrediť pod jednu značku, aby sme u turistov zabodovali komplexnejšou ponukou.
V počte návštevníkov sa región už dlhodobo drží na spodných priečkach Žilinského kraja. Do okresu Martin prišlo v I. až III. štvrťroku minulého roku okolo 44 tisíc návštevníkov (Liptovský Mikuláš 362 490), čo je 5,4 percentný podiel v rámci kraja, do okresu Turčianske Teplice 29 650 návštevníkov, čo je 3,6 percentný podiel. Ten ide výrazne na vrub tamojších kúpeľov. Tieto čísla a pomery sa už roky nemenia.

Čo to znamená? Že Turiec spí. A ak čaká, že sa to zmení po dostavbe ciest, čaká zbytočne. Nič mimoriadne sa samo neudeje. Ibaže návštevníci budú môcť región ešte rýchlejšie opustiť. Chce to nápad. Taký ako s ferratou na Martinských holiach. Vďaka z ňu.
NAŠA ANKETA
Hory? Máme. Lyžiarske strediská? Máme. Termálne pramene? Máme. Cyklotrasy? Máme. Skanzen? Máme. A máme aj pamiatky, doliny, kúpaliská. Tak prečo podľa vás Liptov v cestovnom ruchu tak výrazne predbieha Turiec?
Michaela: Treba viac reklamy, marketing mesta a celého Turca je žalostný.
Robo Srník: Turiec zaspal vo všetkom. Služby, atrakcie, proste vo všetkom.
Juraj Juhász: A nechali ste zakapať lanovku na hole.
Lucia Antonia: Na Liptove sa žije inak. Zjazdovky sú vybudované, veľmi atraktívne, všetky rezorty sú prepojené dopravou zdarma. Kultúra je v Liptovskom Mikuláši iná - ľudia nedostanú dva razy do roka koncert ako tu, aquapark v TR považujem za absolútny flop, človek si tu pre krik detí vôbec neoddýchne. No a hole? To si fakt niekto myslí, že na nich sa za 40 rokov nemusí urobiť nič? Vystavovať projekty na mestskom úrade nestačí. Lanovku zrušili. Celé zle.
Gabriela Chamulová: Chodíme na Slovensko, viem porovnať. Turiec – otras služby, ľudia neochotní, prekrásny kraj, ale ľudia si sami škodia.
Daniel Meliš: Lebo v Turci zdochol pes a cúvame.
Lucia Vaculová: Chýbajú atrakcie, adrenalínové a zábavné aktivity, kde by si mladší i starší mohli vychutnať spojenie s prírodou a so zvieratami – kŕmenie, jazdenie, starostlivosť, fotenie. Aj ubytovanie je na žalostnej úrovni, mestské hotely nemajú čaro, treba ponúknuť chalúpky na samote s výhľadmi na hory. Veď kto sa už chce pozerať na neupravené ulice s autami.
Alojz Kollár: Turiec zaspal dobu, nedá sa tu kam ísť.
N. Kollárová: Všetci hovoria o peniazoch, ale problémom Turca sú neochotní ľudia.
Svetlana Schudichová: Žiadne atrakcie, skoro nič baby friendly, služby zlé. Termálny prameň nestačí. Aj Bešeňová ho má, ale má aj služby, ubytovanie, reštiky, aktrakcie pre deti. Všade okolo samá koliba, reštaurácia, kde môžete skončiť, keď zleziete z kopca. V Tepliciach nič nie je. Keď zídete z Veľkej Fatry, musíte zháňať nejakú krčmu po dedinách, keď chcete kofolu. Hole – žiaden marketing, žiadne služby.
Paľo z Martina: Nooo... Lebo v Turci sme neprerástli obdobie zemianstva. Každý hľadí len na svoju „kúriu“, spojiť sa pre spoločné dobro sa tu nenosí. V Turci platí: Keď nie je po mojom, je to totálne na ...
Peter Petrenka: Nie je tu žiaden človek na vyšších miestach, ktorý by sa bil za Turiec.
Branislav Glejtek: Kultivovanosť? Nemáme. Peniaze? Nemáme. Poriadok? Nemáme. Systém v doprave a turizme? Nikdy ani nebude. Reklama? Nemáme. Správni ľudia? Nemáme. Normálne cesty? Nemáme. Hrdosť na svoj kraj? Nemáme. Rozumné riešenia? Nemáme.
Bojo Miso: Kvalitný personál. Môže sa pokrájať a zdutá, neochotná, neusmiata persóna ti to pokazí za minútu.
Róbert Fabián: Lebo to nie je o tom len mať. Treba sa aj starať.
Ján Havko: Lebo nemáme efektívny marketing, treba si pozrieť výročné správy jednotlivých klastrov inde, tam možno vidieť zdroje, ktoré sú dostupné na propagáciu regiónu.
Július Maršala: Kto chce, nájde, čo hľadá. Ja Turiec milujem taký, aký ho máme. A vy ostatní utekajte na Liptov, keď ho takto ospevujete.
Ivana Nogová: Chýba propagácia a prepájanie jednotlivých aktivít pre turistov. Je to jednoduché, len majitelia možno nemajú telefóny a nevedia sa dohodnúť.
Mária Hrušková: Popravde, mne sa Turiec viac páči ako Liptov. Tam je čistá komercia.
Dušan Meško: A ďalší fenomén, pre Martin unikátny. Od roku 1992 sa zišlo v meste asi 1800 zahraničných študentov – každý tu bol viac ako šesť rokov. Do mesta priniesli peniaze – do služieb, ubytovania, reštiky, taxi. Možno tu prišlo odhadom aj 100 miliónov USD. Vníma to niekto v Martine? Ako by vyzeralo mesto, keby tie milióny sem neprišli?
Key-t Roxerová: Bolo by treba inak myslieť, začať od seba, nie iba frfľať. Keby rodičia chodili s deťmi namiesto búchania do mobilov na túry, možno by sa viac zmenilo na tom, ako Turiec vyzerá.