MARTIN, TURČIANSKE TEPLICE, BENICE. Kým v obchodoch sa slovenské potraviny dostávajú iba pomaly pred oči zákazníkov, tak v školských kuchyniach sa čoraz viac uprednostňujú pred zahraničnými.
„Využívame aj regionálnych výrobcov, od Poľnohospodárskeho družstva Gader Blatnica berieme syry, tvaroh i mlieko, ktoré sú bez konzervačných prísad. Výhodou je okrem rýchleho dodania aj čerstvosť produktu a jeho kvalita,“ povedala Helena Škvarková, vedúca jedálne v škôlke v Príbovciach a v Základnej škole v Beniciach.
Ďalej podotkla, že aj mäso majú slovenské, berú ho od dodávateľa z Vrútok.
„Čo sa týka zeleniny, je naša, ovocie je však dodávané aj zo zahraničia. Rovnako tak morské ryby.“
Regionálnych nemôžu zvýhodňovať
V školskej jedálni Gymnázia Jozefa Lettricha v Martine dostávajú stravníci obed navarený z prevažne slovenských potravín. Zatiaľ ale nie sú medzi nimi regionálne z Turca.
„Potraviny si objednávame cez elektronické verejné obstarávanie, máme ročné rámcové zmluvy. Kritériami sú kvalita, čas dodania, spoľahlivá komunikácia a v neposlednom rade aj cena. Máme limity, do ktorých sa musíme zmestiť,“ povedala vedúca jedálne Katarína Vojteková.
Mladší žiaci si za lístok zaplatia 1,27 eura, starší 1,38. Z tejto sumy ide päť centov na réžiu.
„Je to niekedy umenie navariť za takého peniaze obed, ale zatiaľ to zvládame. Pri novom obstarávaní sa chceme zamerať už aj na regionálne produkty, avšak platí pravidlo, že ich nemôžeme zvýhodňovať pred ostatnými dodávateľmi. Aj tu musí byť kvalita a cena rozhodujúca,“ zdôraznila Katarína Vojteková.
Cena by nemala byť hlavným kritériom
V centre sociálnych služieb Horný Turiec každý deň varia pre viac ako 250 seniorov. Pripravujú raňajky, desiatu, obed, olovrant, večeru. Ďalšími odberateľmi obedov sú zamestnanci a ľudia z Teplíc. Dohromady pripravujú okolo 400 obedov.
„Mäso obstarávame centrálne cez Žilinský samosprávny kraj, k nám do Turčianskych Teplíc ho dodáva firma z Čadce. Chlieb, pečivo a pekárenské výrobky máme z teplickej pekárne, mlieko a mliečne výrobky zo Zvolena, vajcia z hydinárne z Diviak a zeleninu nám bude po novom voziť dodávateľ z Mošoviec,“ povedala Eva Hufková, riaditeľka centra.
Hlavným kritériom pri dodávaní surovín je cena. Obstarávania vyhráva ten, kto ponúkne najnižšiu.
„Nemyslím si, že je to správne, určite by cena nemala byť až taká smerodajná, zvlášť ak to ide na úkor kvality. Už sa nám stalo, že sme niektoré potraviny museli aj reklamovať,“ zdôraznila riaditeľka.
Čo na to výrobcovia z Turca?
Farmár Pavol Petránek, ktorý sa na farme v Čremošnom zaoberá chovom, spracovaním a predajom jatočných moriek a kurčiat, sa do verejných obstarávaní pre dodávanie hydiny do školských a sociálnych zariadení nezapája.
„Keďže nám nejde o objemy, ale predovšetkým čerstvosť, kvalitu a originalitu, tak nedokážeme cenou konkurovať iným dodávateľom. Museli by sme ísť hlboko pod výrobné náklady, a to si nemôžeme dovoliť. Verejné obstarávanie je aj administratívne náročné, museli by sme na to zamestnať jedného človeka. Preto sa radšej sústreďujme na priamy predaj.“
Mäsiar Peter Maruna z Turčianskych Teplíc dodáva do školských zariadení horného Turca bravčové a hovädzie mäso, ale aj vlastné výrobky, ako dusenú šunku, údenú slaninu či párky.
„Okrem Teplíc zásobujeme školské jedálne v Turčeku, Dubovom, Slovenskom Pravne, Mošovciach i Jazernici, sem--tam vozíme aj do
Kláštora a stáleho odberateľa máme tiež v Martine – ZŠ s MŠ Gorkého. Od slovenských chovateľov berieme bravčové polky a hovädzie štvrte, ktoré u nás na prevádzke rozoberáme. Mäso je od nás, zvieratá sú chované a porážané na Slovensku.“
Skúsený mäsiar ďalej podotkol, že presadiť sa musí cenou, ale i kvalitou.
„Je to niekedy ťažké, ale dá sa to. Osvedčilo sa nám, že mäso dodávame čerstvé a načas, najneskôr do 8. hodiny rána. A to je to, čo kuchyne potrebujú. A výhodou pre nás už je i to, že odberatelia na prvé miesto dávajú kvalitu. Lebo nie všetko, čo je lacné, je vždy aj dobré.“
