Utorok, 23. október, 2018 | Meniny má Alojzia

Aj drsné pokriky dedinských fanúšikov môžu rozhodcu zoceliť

Ako rozhodca zažil Martin Balko na vlastnej koži atmosféru finále Ligy majstrov medzi FC Chelsea a Manchestrom United. Pravý krst ohňom však prežil na zápase Krpeľany – Sučany B.

Vrchol kariéry zažil Martin Balko v tíme Ľuboša Micheľa.(Zdroj: ARCHÍV MB)

Ako ste sa dostali k rozhodovaniu futbalových zápasov?

- Začínal som ako hokejový rozhodca a tam sezóna končila niekedy okolo marca a začínala na konci septembra. Leto bolo v tomto smere voľné, a tak som sa rozhodol, že v rámci prípravy skúsim pískať aj futbal.

Futbalovým rozhodcom bol i váš otec. Aj to bol ďalší faktor, ktorý zavážil?

- Otec bol od malička mojím vzorom, ale rozhodnutia, akou cestou sa chcem uberať, nechával na mne. Tuším, že ani nevedel, keď som sa prihlásil na rozhodcovský kurz, ktorý organizoval náš oblastný futbalový zväz. Bol som vtedy štvrták na gymnáziu a dvojdňový seminár sa konal v Mošovciach v rekreačnom zariadení Drienok. Na jeho konci sme písali test a kto ho zvládol, mohol rozhodovať zápasy okresnej súťaže.

Článok pokračuje pod video reklamou

Asi najnevďačnejšou pozíciu v športe je úloha rozhodcu. Prečo sa osemnásťročný chalan rozhodne ísť takouto náročnou cestou?

- Musíte mať šport, v mojom prípade to bol futbal, radi, a vôbec neprekáža, ak tá láska k nemu hraničí až s diagnózou. Tušil som, že ako hokejista či futbalista dosiahnem len určitú úroveň a pri rozhodovaní sa mi otvárali úplne nové možnosti. Preto som to skúsil využiť. Aj dnes by mohli chalani čo skončia s hraním takto rozmýšľať a pomôcť svojmu obľúbenému športu. Ako bývalí hráči mu dobre rozumejú, čo sa dá pri budovaní rozhodcovskej kariéry zúročiť.

Dobre vieme, ako to vyzerá na dueloch regionálnych súťaží, kde sa na rozhodcu kričí od začiatku až do konca a často i bezdôvodne. Také niečo sa zvláda veľmi ťažko.

- To je pre začínajúceho rozhodcu vždy najväčší problém, pretože to veľmi demotivuje. Na dedine sa najskôr ide na pivo a potom so zvýšeným sebavedomím na futbal. Keď ste doma pod papučou, niekde sa musíte vykričať (smiech). Na jednej strane je to naozaj veľmi ťažké, ale ak sa to podarí zvládnuť, dosť vás to zocelí. Keď sa dostanete vyššie, kultivovanejšia je hra i prostredie. Tam ste ale zas pod väčším drobnohľadom, takže psychika dostáva zabrať z inej strany.

Mali ste nejaký recept, ako sa počas zápasu odosobniť od verbálnych útokov divákov?

- Chodil som na futbal či hokej aj ako divák a od istého času som si začal všímať, akí ľudia vlastne po rozhodcoch kričia. V princípe išlo o typy, ktoré pravidlám veľmi nerozumejú, často sú na smiech i okoliu a ak by mali prebehnúť polovicu ihriska, tak to nerozdýchajú. Najlepšie sa kričí z davu a anonymity, čo im vyhovovalo. Keď som rozhodoval, tak som si ich jednoducho prestal všímať.

Pamätáte si ešte na svoj úplne prvý zápas v úlohe futbalového rozhodcu?

- Tuším išlo o dorastenecké stretnutie Martina a hralo sa na hlavnom štadióne, ktorý mi vtedy pripadal veľmi veľký. Ešte viem, že som bol na čiare. Ale poriadny krst prišiel v mojom druhom duely. Keďže som nemal ani osemnásť rokov, opäť ma nominovali na čiaru, no ani jeden z kolegov sa nedostavil, a tak všetko zostalo na mne. V Turci ma považovali za Šútovčana a mal som rozhodovať súboj mužskej okresnej súťaže Krpeľany – Sučany B. Asi tušíte, čo si v Krpeľanoch o to mysleli. Neviem presne akým výsledkom sa zápas skončil. Všetci boli najskôr šokovaní, aké mladé ucho im píska, no po zápase bol pokoj, a tak asi boli spokojní.

Kedy ste začali rozmýšľať o tom, že definitívne dáte prednosť zástavke pred píšťalkou?

- V nižších súťažiach som v sobotu pískal a v nedeľu ma nominovali na čiaru. Tak sa to striedalo, postupne som sa posúval vyššie až do druhej najvyššej súťaže, kde mám ako hlavný odpískaných okolo šesťdesiat zápasov. V tom čase som však ešte rozhodoval aj druhú najvyššiu súťaž v hokeji, a tak bolo treba najskôr rozlúsknuť dilemu, či hokej alebo futbal. Pri tomto rozhodovaní mi už pomohli rady otca, ale vnútorne som cítil, že futbalová cesta je pre mňa lepšia. Prišiel sa na mňa pozrieť aj vtedajší šéf komisie rozhodcov Jozef Marko a jeho povzbudivé slová ma definitívne presvedčili. V živote i v športe treba mať tiež trochu šťastia a keď sa mne podarilo dostať do prvej ligy, akurát sa rozdeľovala republika. Rozhodcov tak bolo málo a navyše trendom bola podpora mladých arbitrov. Ja som bol zo všetkých suverénne najmladší. Dali mi šancu a v lige som debutoval ešte pred 23. narodeninami na čiare v zápase Prievidza – Žilina. V tom čase boli u nás veľmi kvalitní hlavní rozhodcovia, ktorí mali skúsenosti z federálnej ligy. Aj z tohto dôvodu a po ďalších konzultáciách s okolím sa mi zdalo, že väčšiu šancu dostať sa na medzinárodnú listinu mám v pozícií asistenta. Čas ukázal, že obidve spomínané dilemy sa mi aj s pomocou blízkych a známych podarilo rozlúsknuť správne.

Na druhej strane nebol risk, spoliehať sa na to, že sa nádej dostatočne kvalitný hlavný rozhodca, s ktorým sa bude dať spraviť medzinárodná kariéra?

- Samozrejme mojím veľkým šťastím bolo, že sme mali Ľuboša Micheľa, ktorý patril medzi svetovú rozhodcovskú špičku. Trend futbalovej federácie UEFA nasadzovať sa zápasy rozhodcovské tímy z jednej krajiny však prišiel o niečo neskôr. Na mojich prvých medzinárodných turnajoch som bol ešte sám a naberal skúsenosti s inými kolegami. Podarilo sa mi dostať na ME hráčov do 17 rokov, na ME do 19 rokov som sa prebojoval do duelu o bronz a v roku 2002 na ME hráčov do 21 rokov až do finále. Éra s Ľubošom Micheľom je však vrcholom mojej kariéry. Rozhodovali sme najťažšie zápasy v Európe a boli medzi nimi aj finálové zápolenia Ligy Majstrov či vtedajšieho Pohára UEFA. Dostali sme sa dvakrát na Euro a i na svetový šampionát v roku 2006 a rozhodovali i finále Pohára konfederácií FIFA. Musím priznať, že o takýchto úspechoch som nikdy ani nesníval.

Čo bolo za tým, že sa spomínané úspechy dostavili?

- Bez toho, aby som mal futbal naozaj rád, by sa mi nič podobné nepodarilo. Potom už to je o poctivej a tvrdej robote, pravidelných tréningoch a tiež spomínanej dávke šťastia, ktorému ale musíte ísť naproti.

Druhou veľkou osobnosťou, s ktorou ste spolupracovali, bol Igor Šramka, ktorý, žiaľ, pred rokom zomrel na následky infarktu. Chýba vám?

- Dodnes tej strašnej správe úplne neverím. Igor mi v začiatkoch veľmi pomohol, dal mi veľa rád rozhodcovských ale tiež životných. Dovolím si tvrdiť, že sme boli osobní priatelia. Stále mám v telefóne odložené dve jeho esemesky. Končil na ME 2004 ako hviezda na pozícii asistenta rozhodcu. Pamätám si, s akou úctou a rešpektom k nemu pristupovali také rozhodcovské veličiny ako Pierluigi Collina či Markus Merk. Ťažko sa vyrovnávam s tým, že na takéhoto veľkého človeka a kamaráta môžem už len spomínať a už nikdy sa s ním nemôžem stretnúť a len tak sa pobaviť o všetkom možnom. Som si stopercentne istý, že nechýba len mne.

V čom je najväčší rozdiel medzi časmi, keď ste ako rozhodca začínali a súčasnosťou?

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C59YC na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C59YC na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  2. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  3. Prečo sú pneumatiky dôležitejšie ako bezpečnostné pásy?
  4. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  5. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  6. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  7. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  8. Dva rekordy na druhý pokus
  9. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  10. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  1. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  2. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  3. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  4. EU v Bratislave udelila čestný titul doctor honors causa
  5. Company´s autumn in the High Tatras
  6. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  7. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  8. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  9. Dva rekordy na druhý pokus
  10. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  1. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli 31 887
  2. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s 23 994
  3. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 17 994
  4. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 678
  5. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 577
  6. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 465
  7. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 8 640
  8. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 457
  9. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 7 105
  10. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 5 492

Hlavné správy z MY Turiec

Žabokrecké kolo ožilo pod rukami dobrovoľníkov

Starý zanedbaný priestor sa za pár týždňov zmenil na nepoznanie. Bonusom je aj vybudovanie pumptrackovej dráhy pre mladých športovcov.

Objednali ste sa už u zubára? Preventívne ...

Kedy ideme k stomatológovi? Keď už musíme. Bolesť je stále jediným dôvodom, kedy sa odhodláme sadnúť si do zubárskeho kresla.

Železnice na „Dušičky“ posilňujú dopravu

Železničná spoločnosť  Slovensko (ZSSK) pred Sviatkom všetkých svätých a po ňom výrazne posilní dopravu po celom Slovensku.

Andrej Hlinka na panelovej výstave v Matici slovenskej

Panelová výstava o Andrejovi Hlinkovi prišla do druhej matičnej budovy v Martine.

ANKETA: Čo sa vám páči vo vašom meste/obci

V uliciach Martina sme sa pýtali: Čo sa vám páči vo vašom meste / vo vašej obci?

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pardavý: Maďarské tímy? Nie som rád, že sú tu

Asistent trénera Dukly má na maďarské tímy svoj názor.

Smrteľná nehoda pri Udiči. O život prišla vodička osobného auta

Podľa našich zistení prešla z neznámych príčin do protismeru.

Univerzita sa sporí s firmou pre internát. Budú sa študenti sťahovať?

Vysokoškoláci sa možno raz vrátia do budovy, ktorá je už roky prázdna.

AKTUALIZOVANÉ 8:00

Na D1 pri Blatnom hlásia nehodu, rátajte so zdržaním

Už dve nehody sa stali na diaľnici D1 z Trnavy do Bratislavy dnes ráno.

Vybrali SME

Už ste čítali?