MARTIN. Literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice v Martine na čas opúšťa svoje súčasné priestory v centre mesta. Táto prvá budova Matice slovenskej sa pripravuje na svoju rekonštrukciu, a tak pracovníci múzea už od decembra minulého roku postupne inventarizujú, balia a vypratávajú kompletný zbierkový fond. Mimoriadnu revíziu majú dokončiť do konca marca.
Čo treba zreštaurovať?
Rukami múzejníkov prejde vyše 35 tisíc rôznych zaujímavých predmetov, s ktorými treba zaobchádzať obzvlášť opatrne a doslova v rukavičkách, aby sa nič nepoškodilo. Každú vec treba fyzicky prezrieť a skontrolovať so zoznamom. Veď v zbierke Literárneho múzea sa nachádzajú všakovaké knihy, bábky, obrazy, nábytky, fotografie, dokumenty či ďalšie predmety, ktoré vo svojom osobnom živote používali známe slovenské osobnosti, predovšetkým spisovatelia.

„S revíziou pomaly finišujeme. Všetko pozorne skontrolujeme, pozrieme či je vec poškodená alebo nie je, a ak treba niečo opraviť, zaradíme to do plánov na reštaurovanie,“ približuje Viera Valocká, pracovníčka Literárneho múzea.
„Podľa zoznamov nám nič nechýba. Máme poznačené aj tie najdrobnejšie predmety. Všetko sa zabalí do označených škatúľ, aby sa to dalo hravo nájsť, keď sa budeme po rekonštrukcií sťahovať späť,“ vysvetľuje ďalšia zamestnankyňa múzea Anna Kováčová, ktorá spolu s kolegyňou práve kontrolovala ručne vyrobené hodiny a porcelánovú lampu spisovateľskej rodiny Čajakovcov.
Z ozdoby písacia potreba
V depozitoch Literárneho múzea môžeme nájsť tiež jedálenskú súpravu nábytku, ktorá slúžila rodine Jesenských viac ako sto rokov.
„Osobitnú pozornosť si zasluhuje majstrovské stolárske a rezbárske vypracovanie nábytku s veľkým dôrazom na bohatú dekoráciu,“ opisuje Adriana Brázdová, kurátorka zbierok Literárneho múzea.
Zaujímavou je aj skladačka mapy starého Uhorska v štýle puzzle, ktorá obsahuje 60 častí.
„Máme i rukopis Jozefa Miloslava Hurbana s orlím perom. To pôvodne nosil ako ozdobu na klobúku v povstaleckých rokoch 1848 - 1849 a neskôr si ho zrezal a upravil na písací nástroj. S týmto pierkom napísal svoje pamäti a články o boji v povstaní,“ sumarizuje Adriana Brázdová.