MARTIN. Donesú minerálku, ponúknu doboškou, zabezpečia toaletný papier i hygienické vreckovky. Ak treba, kúpia ponožky, zubnú kefku, pastu, hrebene. Pomáhajú pri podávaní stravy, ale aj holia či strihajú.
„Nemálo ľudí sa ocitne v nemocnici neplánovane, nestihnú si všetko zabaliť, v strese sa na veľa vecí zabudne, a tak im pomáhame zabezpečiť to najnutnejšie. Lebo nie každý má blízkych po ruke, veď veľa pacientov je aj z iných regiónov,“ povedal Peter Krajniak, dobrovoľník z Univerzitnej nemocnice v Martine.
Zapájajú sa aj mladí
Dobrovoľníci, ktorých zastrešuje kaplán Juraj Jendrejovský, robia záslužnú činnosť. Okrem zabezpečenia rôznych základných a hygienických potrieb ešte aj potešia slovom, pohladia, povzbudia, trpezlivo načúvajú rôznym veselým i smutnejším príbehom. Sprevádzajú ľudí na prechádzkach, odprevadia ich i na sväté omše.
„Spolu je nás okolo tridsať a v rôznom veku. Najmladší majú osemnásť, najstarší má osemdesiatšesť. Pomáhajú už aj stredoškoláci, študenti medicíny, ľudia rôznych profesií, ale i dôchodcovia. Pamätám si, že nám chceli pomáhať aj 16-roční chlapci a dievčatá. Vtedy sme ich, keďže ešte neboli dospelí, museli odmietnuť. Ale keď už to išlo, tak prišli. Dokonca traja z nich hneď v deň svojich narodenín,“ podelil sa o zaujímavosť Peter Krajniak.
Niektorí pacienti sú prekvapení
Dobrovoľníci sa delia na interných a externých. Interných je sedem a každý z nich má na starosti nejakú kliniku či oddelenie. Do služby chodia prakticky stále, najmenej však trikrát do týždňa. Externisti pomáhajú zhruba raz za týždeň, hodinku – hodinku a pol.
„My už vytypujeme konkrétnych pacientov, za ktorými idú. Na papieriku okrem mena dostanú aj základnú informáciu. Napríklad, že chorí slabšie počuje alebo že prežíva nejakú ťažšiu chvíľu a podobne,“ vysvetľoval postupy Peter Krajniak. Ohlasy na prácu dobrovoľníkov sú pozitívne. Nielen medzi pacientmi, ale aj zdravotníckym personálom. Napokon – všetci si vychádzajú v ústrety.
„Niektorí ľudia sú prekvapení, najmä tí z iných regiónov. Mnohí potom, keď odchádzajú, hovoria, že musia o tom aj doma povedať, aby sa takáto služba zaviedla aj u nich v nemocniciach,“ zasmial sa dlhoročný dobrovoľník.
Základné potreby, vrátane hygienických, financujú dobrovoľníci z príspevkov, ktoré ľudia nechávajú v kaplnke za duchovnú službu.
