MARTIN. Andrej Kmeť zomrel skôr, kým dostavali budovu múzea, o ktorú sa tak veľmi pričinil. Ešte sa stihol pri nej odfotografovať. No slávnostného otvorenia expozícií, ktorým dominovali najmä zbierky ním získané a darované, napr. unikátne kostrové ostatky mamuta z Beše, o ktoré prejavili záujem aj iné múzea, či jedinečný herbár, sa už nedožil. Zomrel 16. februára 1908 po dlhšie trvajúcej chorobe, kedy to vzdal aj jeho ošetrujúci lekár, ale aj verný muzeálny spolupracovník Ján Petrikovich.
Martinčania poznajú túto budovu veľmi dobre. Dominuje jednej z najfrekventovanejších križovatiek v Martine, uzatvára pešiu zónu a dnes nesie názov SNM-Múzeum Andreja Kmeťa. No stavala sa predovšetkým ako sídlo Slovenského národného múzea, jeho prvá budova. Až po nej vyrástla na Malej hore druhá budova.
No poďme pekne po poriadku.
Osudy prvej budovy SNM sú na román
Výstavbu druhej budovy SNM (1928 – 1932) si vyžiadal enormný nárast zbierok, a teda najmä nedostatok priestorov. No ovplyvnil aj osudy staršej budovy národného múzea. Zbierky sa postupne presťahovali a v jej priestoroch malo byť umiestnené Kmetianum - expozícia, prezentujúca najmä prírodovedné zbierky Kmeťove.

Presne tak ako si to A. Kmeť želal vo svojom testamente, ktorý napísal ešte v roku 1905. „...moje vedecké botanické sbierky v desiatich kasňach uložené a mimo nich a prírodovedecké knihy... odídu do Musea v Dome v Turčianskom Sv. Martine a budú sa tam pod darovacou podmienkou v záväzku zvláštnom medzi mnou a menovanými pánmi spravenom opatrovať pod menom „Sbierky Andreja Kmeťa“.
Želanie Andreja Kmeťa našlo na krátku dobu uplatnenie až v 40. rokoch 20. storočia.
Malo však veľmi krátke trvanie. Ďalšie osudy budovy múzea, neustále vlastnícke zmeny, najmä po poštátnení od 1. januára 1949 priniesli úplnú stratu jej základného účelu. Pôvodná myšlienka správy SNM, aby jej prenájom za adekvátnu finančnú úhradu slúžil ako zdroj investícií pre dokončenie druhej budovy sa nestala reálnou. V 50. rokoch minulého storočia mal byť dokonca odstránený aj názov múzea na jeho priečelí.