MARTIN. Znížiť odmeny alebo počet poslancov. To je dilema, ktorá sa s rôznymi menšími či väčšími prestávkami ťahala v martinskom mestskom zastupiteľstve minimálne tri volebné obdobia.
Odpoveď za „našich“ zastupiteľov napokon našiel slovenský parlament v novele zákona o obecnom zriadení, v ktorej určil, že celoročná odmena poslanca nesmie prekročiť výšku mesačného platu primátora.
Ak by Andrej Hrnčiar nebol poslancom Národnej rady, jeho plat by bol 3 044 eur. Do tejto sumy sa teraz musia zmestiť celoročné poslanecké odmeny.
Riadny sek
Zmeny už od najbližšieho mesiaca budú citeľné a mestské zastupiteľstvo ich dodatkom premietlo do zásad odmeňovania.
Za účasť na rokovaní mestského zastupiteľstva, ktoré trvalo viac ako tri hodiny, bola na konci minulého roka odmena 165 eur, po novom to bude 70 eur.
Žiadna odmena už nebude za zasadnutie mestskej rady. Ak trvalo viac ako dve hodiny, poslanec za ňu zinkasoval 165 eur, ak sa program vybavil do dvoch hodín, tak 83 eur.
Výrazne sa okresali aj odmeny za účasť na rokovaniach odborných komisií a aj výborov mestských častí. Predseda komisie a aj výboru mal nárok na odmenu 137 eur, po novom to bude len 20 eur. Člen komisie dostával za zasadnutie odmenu 92 eur, člen výboru 69 eur. Od apríla to bude už iba 10 eur.
Ak sa výbor zvolal v príslušnom mesiaci aj druhýkrát, tak predseda mal nárok na 110 eur, člen 55 eur. Po novom za druhé a prípadne ďalšie rokovania v jednom mesiaci už nebude žiadna odmena.
Väčšina poslancov je zastúpená v dvoch komisiách a odmeňovaní boli za každú zvlášť, teraz budú mať nárok na odmenu len za jednu komisiu.
Jedine odmena pre rečníka na pohrebe ostáva na rovnakej úrovni – 35 eur. Naopak, z 10 na 15 eur sa zvýšila odmena pre sobášiaceho.
Kritika zastupiteľov
V diskusii časť poslancov vyjadrila s takýmito zmenami „nadiktovanými z hora“ nespokojnosť.
„Toto mohol vytvoriť len človek, ktorý je odtrhnutý od reality a vôbec nepozná prácu poslancov zastupiteľstiev. Takáto zmena je len matematický úkon bez premyslenia veci a takto by sa konať nemalo,“ povedal Alexander Lilge, ktorý už bol dávnejšie rozhodnutý, že sa v ďalších voľbách o mandát poslanca uchádzať nebude. Myslí si, že týmto krokom sa kvalita poslaneckej práce výrazne zníži.
„Zákon treba rešpektovať, ale svoj nesúhlas by sme mali vyjadriť písomným stanoviskom a odoslať ho na príslušné ministerstvo,“ navrhoval zastupiteľ.
Aké sú náklady?
Rudolf Kollár súhlasí s názorom, že kto nič nerobí, nech aj nič nedostane.
„Ak však niekto robí, tak by mal mať aspoň takú odmenu, aby sa mu minimálne kompenzovali náklady spojené s jeho prácou. Poslanci využívajú na vybavenie rôznych záležitostí vlastné mobilné telefóny a aj iné technické prostriedky, autá na presun, mnoho času strávia rokovaním, stretávajú sa s občanmi, riešia problémy.“
Rudolf Kollár sa počudoval aj nad tým, že hoci primátor Andrej Hrnčiar nedávno po skončení nútenej správy obhajoval spätné vyplatenie odmien, no v Národnej rade novelu zrejme ako člen vládnej koalície podporil.
„Mal by sa na to aj s kolegami opätovne pozrieť a porozmýšľať nad tým, čo vlastne urobili. Takýto návrh je absolútne uletený. Ja som bol za korekciu, ale toto, čo sa prijalo, je paškvil. Všade sa hovorí o boji proti korupcii, ale takéto riešenie skôr korupčné prostredie vytvára,“ myslí si poslanec a predseda výboru mestskej časti Podháj – Stráne.
Faktom je, že nie je poslanec ako poslanec. Niektorí by si za svoju prácu odmeny v pôvodnej výške zrejme zaslúžili, no stále je dosť zastupiteľov, ktorí nejakou výraznou aktivitou neoplývajú. Lenže kto to odmeria?
Martinská verejnosť výšku poslaneckých odmien nie raz ostro kritizovala, mnohým ľuďom sa zdali premrštené. Volalo sa aj po tom, aby sa znížil počet poslancov v zastupiteľstve. S tým sa pôvodne v predloženej novele zákona aj počítalo, no poslanci Národnej rady po protestoch zo samospráv a stanovisku ZMOS zoštíhlenie zastupiteľstiev neakceptovali.
