MARTIN. Vo vlaňajšej sezóne prepísal martinský dorast klubovú históriu a získal pre Martin striebornú medailu. Spanilú jazdu mladých Turčanov zastavila až vo finále Dukla Trenčín, ktorá v poslednej dekáde dominuje mládežníckym súťažiam na Slovensku.
Už leto naznačovalo, že s obhajobou medailovej pozície to bude ťažké. Klub MHC položili do kolien nahromadené dlhy a zmizol z hokejovej mapy. Práve v čase, keď mala príprava na nový ročník vrcholiť, sa problémy stupňovali. Dorast nakoniec extraligovú licenciu získal, ale tréningový výpadok, ktorý prišiel v najnevhodnejšej chvíli, už nebolo kedy dobehnúť. Tím vstupoval do sezóny pod hlavičkou MHA Martin a štart nemal ideálny. „Zo známych príčin sme neodohrali prípravné zápasy a tie nám chýbali. Každý tím potrebuje po letnej prestávke určitý čas na doladenie nevyhnutných vecí. My sme to museli zvládnuť v rozbehnutej súťaži,“ vracia k úvodným kolám tréner Marek Žila.
S pribudajúcimi kolami sa však tím zlepšoval, našiel svoju tvár a začal stúpať tabuľkou nahor. Problémy so zraneniami ale začala mať juniorka, a tak museli najlepší dorastenci pomôcť starším kolegom. Boj na dvoch frontoch bol náročný a postup do prvej osmičky po základnej časti tesne unikol. Otvorená však stále zostala možnosť získať v nadstavbovej skupine miestenku do predkola play off. To sa podarilo a základný cieľ záchrana bol splnený.
Vo vyraďovačke naši najskôr zdolali Zvolen 3:2 na zápasy a vo štvrťfinále prešli cez Poprad pomerom 3:1. V semifinále síce nestačili na Slovan, ale najmä súboje v Bratislave boli vyrovnané a zavážilo i to, že naši tréneri nemali k dispozícii lídrov, ktorí museli pomáhať juniorke pri záchranárskych prácach. Martinčania tak putovali do série o tretie miesto. Počas nej boli v rovnakej situácii a prehrali ju rovnako ako semifinále 0:3.
„Ak by sme mali proti Slovanu k dispozícii všetkých chalanov, tak by bola naša šanca na postup do finále vysoká. Okolnosti, ktoré sme ovplyvniť nevedeli, boli proti,“ hovorí tréner.
Veľa sa najmä na sociálnych sieťach diskutovalo o tom, či mali najlepší dorastenci prioritne pomáhať juniorke pri záchrane, alebo so svojimi rovesníkmi bojovať o cenný kov.
„Juniorka mala obrovské problémy v defenzíve, kde jej pre zranenia chýbalo množstvo obrancov. Všetci, čo pracujeme s dorastom i samotní hráči, sme veľmi chceli dosiahnuť na medailu, ale isté prepojenia medzi dvomi spomínanými celkami musia fungovať. Je to slabá útecha, ale chalani mali skrátka smolu, že im okolnosti nepriali. Hokej ale býva spravodlivý a ak budú naďalej poctivo pracovať, raz im to určite niečím pozitívnym vráti,“ pokračuje kouč.
Následne pochválil svojich zverencov za výkony počas celého ročníka a priznal, že ak by mu pred sezónou niekto povedal, že budeme štvrtí, bral by to všetkými desiatimi. Pozitívne vnímal i to, že pri absencii lídrov dostali v ťažkých zápasoch viac priestoru ďalší hráči.
„Aspoň videli, kde sa ešte musia zlepšiť a na čom majú pracovať,“ podčiarkol.
Po ukončení klubových povinností absolvoval v závere týždňa posledný tohtosezónny zraz reprezentačnej šestnástky, kde pôsobí v úlohe asistenta. Či bude mať jeho sedemročná misia pri martinskom doraste ďalšie pokračovanie, alebo sa posunie ďalej, ešte nevie. V najbližších dňoch si chce od hokej trochu oddýchnuť.
„Bolo toho naozaj dosť. Hektické leto plné neistoty, potom samotná súťaž a počas ligových prestávok reprezentácia. Potrebujem si trochu vyfúknuť a potom sa s čistou hlavou rozhodnú, čo ďalej,“ doplnil stále len 31-ročný Marek Žila.
