Prečo ste sa rozhodli vyskúšať súťaž SuperStar? Bolo to vaše rozhodnutie alebo vás niekto iný prihlásil?
- Do SuperStar som pôvodne vôbec nechcela ísť, prihlásila ma tam sestra spoločne s ňou. Keď som sa to dozvedela, nemala som príliš radosť, ale napokon ma presvedčila, že to bude fajn. A aspoň spolu môžeme kreatívne tráviť čas, keďže sme ho v poslednej dobe na seba veľa nemali.
Venovali ste sa spevu nejako špeciálne pred touto súťažou alebo to bolo iba klasické pospevovanie si v sprche či v partii niekde na chate?
- Hudbe a spevu sa venujem tak oficiálnejšie už skoro päť rokov. Bola som členkou troch kapiel, aktuálne účinkujem už iba v jednej z nich. Je to školská kapela Základnej umeleckej školy v Martine, s ktorou chodíme na súťaže a vždy sa umiestnime na popredných miestach. Okrem toho, na ZUŠ-ke štvrtý rok študujem hru na klasickej gitare, z ktorej budem aj tento rok absolvovať. Mám za sebou pár hodín klavíra, no ďalej sa tomuto nástroju venujem len ako samouk. Rok som chodila i na hodiny spevu a pôsobila som tiež v rôznych spevokoloch. Dá sa povedať, že hudbou žijem.
Čakanie na kastingoch je vraj veľmi únavné a ľudia trčia hodiny na chodbách, kým sa dostanú pred porotu. Ako to bolo vo vašom prípade?
- Je to presne tak, čakanie sa niekedy zdá nekonečné. Jedno natáčanie niekedy trvá aj 23 hodín. Väčšinou nás odviezli z hotela okolo deviatej ráno a až nasledujúci deň o siedmej - ôsmej ráno nás zase priviezli späť. Vďaka tomu sme si vytvorili vlastné partie a potulovali sa po zákulisí. Museli sme ale dávať pozor, aby sme nechýbali príliš dlho. Z nudy vždy vznikali tie najšialenejšie nápady, alebo priestor na rozprávanie často veľmi komických historiek.
Mali ste z nejakého porotcu strach? Je Paľo Habera naozaj taký prísny?
- Strach z vystupovania ku mne akosi nepasuje. Dalo by sa povedať, že som sa po tých rokoch vystupovania už celkom oťukala, som jasný extrovert. Čo sa týka pána Haberu, tak podľa mňa je zo všetkých porotcov ten najobjektívnejší. Veľké slovo pri rozhodovaní má totiž produkcia. Treba si všímať, že ak nejaký porotca vytkne niečo, čo nie je až tak pravda, Paľo ho opraví, čo si veľmi cením. Pravdupovediac som sa na neho veľmi tešila.
Ako vás porota na začiatku ohodnotila? Lebo vaše účinkovanie v kastingovom kole odvysielané nebolo.
- Veľmi vyzdvihli moju povahu a osobu, vnímali ma ako exota. Zaujala ich aj moja netradičná farba hlasu. Jediné, čo mi vytkli, bolo, že môj hlas ešte nie je celkom vyspievaný, s čím plne súhlasím. S ich hodnotením som bola úplne spokojná. Dostala som jedno nie od Paľa a tri áno od ostatných porotcov. Vďaka Benovi som sa dostala ďalej. Môj postup potešil viac moju sestru než mňa, lebo tá cez kastingové kolo neprešla.
Aká vládne atmosféra v zákulisí Superstar? Keď ste čakali, kým sa dostanete pred porotu, čo ste robili?
- Je to naozaj rôznorodé, veľa času strávite sedením a debatovaním o živote. Často sa tam tvorili skupiny, ktoré si vyspevovali na plné hrdlo, tým som sa radšej vyhýbala. Vidím totiž veľký rozdiel v tom, že sa trochu rozospievam, alebo si úplne odpálim hlasivky kričaním z plných pľúc, aby ma bolo počuť, čo drvivej väčšine ašpirantov na superstar nedošlo. Postupne sa ale pravda ukázala a tieto skupinky sa rýchlo zmenšovali. Radšej som šla s pár priateľmi do malého bufetu na kolesách, ktorý s nami všade jazdil, a popíjala čaj. S produkčnými a kameramanmi bola tiež poriadna sranda. Človek si tam zoženie veľa užitočných kontaktov.
V nedávnych vyraďovacích kolách súťažiacich vcelku dosť vytrápili a nielenže ste do rána čakali, kým zaspievate porotcom, ale vás asi po troch odspievaných vetách rýchlo stopli a viacerých rýchlo vyradili. Stres, nie? Ako ste to vnímali?
- Stresujúce to pre mňa veľmi nebolo, predpokladala som, že už v tú noc poputujem domov, vôbec som nečakala, že sa dostanem tak ďaleko. Veď som si zbalila len dve tričká a jedny šaty. No a tak som v posledný večer musela mať na sebe svoju nočnú košeľu zakasanú do nohavíc namiesto trička.
Ako si užívate svojich prvých "päť minút" slávy? Už vás spoznávajú ľudia na ulici?
- Zatiaľ nemám pocit, že by o mne ľudia nejako vedeli, ale stále dostávam správy od rodiny a známych, narážajúce na môj slávny trochu úsmevný rozhovor počas supervýberu. Naozaj si to ale nepamätám. Dostala som tiež niekoľko žiadostí o kontakt od cudzích ľudí a kde - kto ma zdieľal aj na svojom instagramovom profile. Aj toto ma úprimne prekvapilo.
Čo na vaše účinkovanie hovoria spolužiaci a rodina?
- Dá sa povedať, že z toho majú väčšiu radosť než ja, čo je milé. Neustále sa pýtajú na moje zážitky alebo na to, akí boli porotcovia a veci s tým spojené. SuperStar je určite zaujímavá a nová skúsenosť do môjho života.
Budete spievať aj ďalej, hoci ste sa neprebojovali až do finále? Prípadne skúsite šťastie v SuperStar neskôr?
- Hudbu som si za svoju cestu vybrala už dávno. Skladám vlastné piesne a chystám sa ich aj zopár nahrať. Nemyslím si, že by som túto súťaž chcela ešte niekedy absolvovať, nie je to totiž dobrá značka pre poriadneho muzikanta, celkovo šoubiznis nie je „môj šálok kávy“, a presne to, čo Superstar je. Hudba sa totiž nerobí pre peniaze, teda to by nemal byť váš hlavný cieľ, keď hudbu tvoríte. Hudba by mala byť odrazom vašej duše, niečo nad čím strávite dni a mesiace a snažíte sa pospájať dokopy viac ako štyri akordy. Toto pre mňa znamená úprimná a nefalšovaná hudba. Je to niečo nádherné. Nikto však nevie, kam ma vietor zaveje, ale celým srdcom verím, že to bude práve týmto smerom.
