Ako ste sa dostali do klubu z juhu Čiech?
– Pred začiatkom sezóny ma oslovil tréner Antonín Stavjaňa s tým, že Budějovice majú ambíciu zabojovať o najvyššie priečky a pokúsia sa popasovať o postup. Chcel ma do mužstva, čo je pre hráča vždy dobrá správa, a tak sme sa dohodli.
V priebehu ročníka ho však vedenie odvolalo. Aký bol dôvod?
– Neviem, čo za tým bolo. V tom čase nám patrila, tuším, druhá priečka v tabuľke a to v tretej a štvrtej lajne hrali juniori. Mne sa tento krok zdal nepochopiteľný.
Prišiel tréner Marian Jelínek, ktorého ste poznali z pôsobenia v Liberci. Zmenila sa nejako vaša úloha v tíme?
– Výrazne. Pred jeho príchodom som hrával oslabenia, presilovky, bol na ľade v zlomových situáciách a darilo sa mi aj bodovať. Nový kouč ma najčastejšie využíval v štvrtej formácii.
Vysvetlil vám, prečo sa tak rozhodol?
– V podstate nie. Ako hráčovi mi nezostalo nič iné, len to akceptovať.
Napriek tomu ste po základnej časti boli so ziskom 31 kanadských bodov tretím najproduktívnejším hráčom mužstva.
– S tým môžem byť spokojný, zvlášť, keď som na ľade nedostával až toľko priestoru. Každý vám však povie, že je vo väčšej pohode, ak cíti dôveru trénera a hráva čo najviac.
České Budějovice štartovali do play off z druhej priečky, čo bola výborná východisková pozícia. Kde ste položili základy tohto umiestnenia?
– Tím bo naozaj kvalitný a silný a to predovšetkým doma, veď na vlastnom štadióne sme z 26 zápasov prehrali len dva. Výborní boli diváci, ktorých chodilo na zápasy pravidelne päť až šesť tisíc a vždy vytvorili fantastickú kulisu. Ich energia nás hnala dopredu.
Vo vyraďovacej časti ste najskôr bez problémov prešli cez Havířov pomerom 4:1 na zápasy. V semifinále vás však rovnakým výsledkom vyradilo Kladno. Čo sa stalo?
– Už v základnej časti sme napríklad v januári prehrali len jeden zápas a všetko vyzeralo byť v poriadku. No prišiel február a počas neho sme vyhrali len jediný duel. Bolo cítiť, že niečo škrípe a pred najdôležitejšou časťou sezóny to nebol dobrý signál. Havířov nemal kvalitu, aby nás napriek našej slabšej forme zdolal, ale Kladno potvrdilo svoju silu, bolo lepšie a zaslúžene postúpilo. O tom, že všetko nefungovalo ideálne môže svedčiť i fakt, že tréner Jelínek po sezóne pri mužstve skončil.
V drese Kladna nastupoval aj legendárny Jaromír Jágr. Spôsobil v Čechách naozaj taký ošiaľ, aký opisovali médiá?
– Áno. Hneď ako bolo jasné, že nastúpime proti Kladnu s Jágrom, po vstupenkách sa len tak zaprášilo. Síce toho pre zranenie veľa nenahral, ale bolo cítiť, aká je to osobnosť a ako ho fanúšikovia rešpektujú.
Budete na juhu Čiech pokračovať ďalej?
– Máme dve malé deti a České Budějovice sú dosť od ruky. Keď sme napríklad potrebovali pomôcť s deťmi, bolo ťažké pre staré mamy toľko cestovať. Priznám sa však, že o predĺžení zmluvy som veľmi neuvažoval a otvorene sme sa o tom bavili i s vedením. Už mám nejaké ponuky zo slovenskej extraligy, takže s najväčšou pravdepodobnosťou strávim najbližšiu sezónu pod Tatrami.
Ešte sa vrátim o rok späť, keď Martin vybojoval v extralige fantastické štvrté miesto, ale klub zostal bez peňazí a poriadne si to odskákali i hráči. Už ste sa zmierili s tým, že svoje výplaty nikdy neuvidíte?
