Na čo dnes Slováci najviac míňajú svoje zarobené peniaze? Vie sa to?
- Áno, Štatistický úrad Slovenskej republiky vedie štatistiku príjmov a výdavkov v domácnosti, a to v základnom členení na domácnosti zamestnaných ľudí, podnikateľov a dôchodcov.
A čo z nej vyplýva?
- Na konkrétnych číslach potvrdzuje, že priemerná domácnosť minie na jedlo a nápoje približne 18 až 20 percent príjmov, na byt a energie ide ďalších asi 18 až 20 percent príjmov, doprava odkrojí ďalších asi 9 percent príjmov. Keď zrátate náklady na základné životné potreby, tak zistíte, že zhruba polovica príjmov každej domácnosti sa použije práve na ne. Zvyšok je určený na oblečenie, obuv, nákupy zariadenia do domácnosti, na cestovanie, dovolenky, kultúru a podobne.
Autá, vzdelávanie a alkohol. Na toto míňajú ľudia v kraji najviac Čítajte Dajú sa tieto údaje zovšeobecniť?
- Spravidla áno. Isteže, sú tu aj mierne odchýlky. Napríklad na cestovanie do práce, alebo študentov do školy a podobne, sa minie viac v domácnostiach zamestnaných ľudí, menej v domácnostiach dôchodcov. Dôchodcom ukroja výdavky na základné životné potreby väčší diel ako v prípade domácností, kde dospelí členovia pracujú. Platí, že čím máte vyššie príjmy, tým viac miniete trebárs na kvalitné potraviny či dobrú reštauráciu, ale aj na cestovanie za poznaním, na vzdelávanie, kultúru, zážitky. Vaše míňanie je odrazom vašich príjmov. No dovolíte si viac iba vtedy, ak máte zabezpečené základné životné potreby.
Vizitka
Doc. Ing. Vladimír Baláž, DrSc., behaviorálny ekonóm, riadny člen Rady Učenej spoločnosti, pracuje v Prognostickom ústave SAV. Medzinárodne uznávaný protagonista v behaviorálnej ekonómii, integrovanej s psychológiou a neurovedami, ktorá preniká k podstate globálnej krízy. Presadil sa v štúdiu difúzie tichých poznatkov významných pre súčasnú slovenskú spoločnosť. Je autorom 8 kníh, má okolo 500 ohlasov. Pochádza z Martina, žije v Bratislave..
Platí toto pravidlo aj pre podnikateľov?
- Podnikateľ na Slovensku je zadefinovaný predovšetkým ako živnostník. Príjem v domácnosti živnostníkov je v zásade podobný ako u zamestnancov, aj štruktúra výdavkov je podobná. Samozrejme, teraz sa nebavíme o majiteľoch veľkých firiem či ľuďoch z veľkých finančných skupín, ale o bežných živnostníkoch, ktorí sami pracujú.
Dá sa dnešná štruktúra výdavkov porovnať napríklad so situáciou spred troch desaťročí?
- Nie je to korektné porovnávať, lebo sa dramaticky zmenili ceny tovarov a tiež výška príjmov. Zoberme si len taký farebný televízor. V minulom režime sme si ho mohli kúpiť za približne tri mesačné platy, dnes je to za asi polovicu mesačného platu. Niektoré tovary zase zdraželi, napríklad maslo, mlieko, noviny.... A to ešte nehovoríme o šírke ponuky či kvalite tovarov. Kedysi bola iná štruktúra ponuky a iná štruktúra výdavkov v domácnostiach, navyše časť nákladov vtedy dotoval aj štát. Dnešné domácnosti čelia úplne inej situácii na trhu a inej situácii v zárobkoch.
Je správanie sa Slovákov, čo sa týka míňania peňazí, iné ako vo vyspelých krajinách Európy?
- Model míňania zarobených peňazí je v zásade všade rovnaký. Najskôr uspokojíme základné životné potreby, potom prídu na rad ostatné výdavky a neskôr platíme, ak na to máme, za veci, ktoré nám spôsobujú radosť, alebo rozširujú naše poznanie, respektíve – tvoríme si finančnú rezervu. Čím vyšší zárobok máme, tým viac peňazí vynakladáme na to, čo netvorí základnú životnú potrebu. A je v zásade jedno, kde žijeme. V Paríži napríklad môžeme viac zarobiť, ale na druhej strane, môžeme v štruktúre výdavkov viac platiť za jedlo či bývanie.
