VALČA. O to, že obyvatelia Valče nezabúdajú na svojich významných rodákov, svedčí aj nezištná snaha miestneho aktivistu Jaromíra Meriača, ktorý zrekonštruoval zničený rodinný náhrobok Mateja Čvikotu pochádzajúceho z kupeckej a olejkárskej rodiny. Veď minulý týždeň si Valčania pripomenuli 115. výročie jeho úmrtia a miestni matičiari mu išli na hrob položiť kvety. Pamiatku tejto rodiny si prišla uctiť aj Eva Spevárová zo Žiliny s priateľmi, ktorá je priamym potomkom rodu Čvikotovcov po praslici.
Keď sa zub času podpíše
„Chcel som, aby tento pietny akt nekazil pohľad na schátralý náhrobok, ktorý kedysi vyhotovil kamenár F. Lahola z Liptovského Mikuláša, a preto som ho ešte pred tým asi týždeň opravoval. Veď je to miestna kultúrna pamiatka,“ vyslovil sa Jaromír Meriač bývalý správca pohrebiska a dodal, že stav náhrobku
KTO BOL MATEJ ČVIKOTA?
Matej Čvikota je jednou z osobností Valče, ktoré zdieľajú úctu a obdiv za celoživotné dielo. Pochádza zo známej šafraníckej a kupeckej rodiny Čvikotovcov. Jeho otec Ignác Čvikota, sa narodil v roku 1817 vo Valči, kde aj v roku 1890 zomrel. Ako šafraník podnikal cesty najmä do európskej a ázijskej časti Ruska. Styk s tunajším obyvateľstvom ovplyvnil jeho pohľad na slovanskú vzájomnosť a upevnil národné povedomie, ktorému podriadil svoj život. Bol richtárom obce Valča (1868), zakladajúci člen Matice slovenskej, patrón Znievskeho gymnázia a podporovateľ národných akcií.
Jeho syn Matej Čvikota pokračoval v rodinnej tradícii. Živil sa kupectvom. Ako väčšina turčianskych obchodníkov kupoval tovar v známom veľkoobchode Országh vo Waršave. Bol štedrým darcom pre obec Valča, okrem iného dedine zakúpil aj hasičskú striekačku. Celý majetok venoval na národné ciele, ako napríklad na úhradu tlačových sporov Matice slovenskej v období zostrenej maďarizácie. Bol príbuzný s Jánom Čvikotom - lekárom a národovcom, zakladateľom Matice slovenskej v Prievidzi. Priatelil sa so S. H. Vajanským, ktorý mu napísal verš na jeho náhrobok, kde odzrkadlil osobnosť Mateja Čvikotu. (JM)
nezodpovedal jeho historickej hodnote, lebo okrem občasného zásahu matičiarov sa mu nedostáva žiadnej starostlivosti.
Tri náhrobky obkolesené plotíkom boli poriadne poznačené zubom času, značne naklonené a niektoré kusy mali olámané. Smutný pohľad dotvárala naokolo trčiaca burina.
„Najskôr bolo treba z náhrobkov Mateja a Ignáca vybrúsiť hrdzu, ktorá sa zažrala do mramoru a z obnažených želiez, vyčistiť písma od machu či iných nečistôt a potom ich obtiahnuť zlatou farbou. Opravil som tiež rozpadnutý kríž a osadil ho na pôvodné miesto,“ približuje týždeň trvajúce práce zručný Valčan Jaromír Meriač, ktoré ho okrem vlastnej nezištnej ochoty vyšli asi na tri eurá.
Kamarát s Vajanským
„Hoci ešte treba opraviť ostatné náhrobky, ako aj kovovú ohradu, súčasný stav miesta posledného odpočinku rodiny Čvikotovcov je oveľa dôstojnejší,“ dodáva.
O vypletie buriny okolo hrobov sa ochotne postarali miestni matičiari.
Zaujímavosťou je, že básnický epitaf na náhrobku Mateja Čvikotu vytvoril Svetozár Hurban Vajanský, čím sa predpokladá, že mali priateľský vzťah. Veď Hurban - významný spisovateľ, publicista a politik pôsobil od roku 1878 v Turčianskom Sv. Martine najmä ako redaktor vtedajších Národných novín a Slovenských pohľadov.
EPITAF NA NÁHROBKU
Či si rástol z rodnej pôdy
v sladkom lone otčiny,
či Ťa hnala tvrdá suďba
v šíre Rusov roviny.
Plamennou si dušou ľúbil
slovenský svoj drahý rod,
či temna hrobu poslal si mu
krutých námah sladký plod
S.H.Vajanský
