TRNOVO. Trnovo. tiež ukrýva veľa tajomstiev. Že to bola v ďalekej minulosti vychýrená dedina apkov, teda zemanov, už väčšina čitateľov dobre vie (apko, apka = otec, onikalo sa). Aby sme sa nikoho nedotkli, radšej vymenujeme najznámejšie trnovské rody: Rovošovci, Koštialovci, Lehockí, Valovičovci či Buocovci a napokon aj Čemankovci.
Kto boli slávni Čemankovci?
A práve tá posledná nás najviac zaujíma. Do Trnova sa dostala vyčlenením z ďalšej zemianskej rodiny Hroznovských z Príboviec (vydaje, ženba). Znamenalo to tiež získanie majetku, hlavne pôdy.
Krásnu polohu a malebnosť tejto turčianskej dediny výstižne charakterizujú slová obecného kronikára, ktorý ju opísal takto: Obec je to výškovatá od Valče a od Trebostova. Takže v prostriedku je jama, kadiaľ preteká jarok. Na výšine je cintorín asi od nepamäti. Odtiaľ vidno celý Turiec (čiastočne upravený text).
Hrob jedného z trnovských knihárov. Na osamelom pomníku na trnovskom cintoríne je napísané: Tu odpočíva Samuel Wamossi, + 27. mája 1880 v 93. roku života svého. (zdroj: J. Jarkovský)No a práve táto turčianska obec dala vtedajšiemu Uhorsku (17. – 18. storočie) a dnešnému Slovensku rodinu, o ktorej chýr sa niesol široko-ďaleko: otca a syna Čemankovcov. Aj keď sa pristavíme viac pri Ondrejovi Čemankovi – synovi, ani Adam Čemanko – otec tiež nebol hocikto. Bol dlhoročným poslancom Turčianskej stolice, stoličným apelačným (odvolacím) sudcom, no a predovšetkým inšpektorom turčianskeho evanjelického bratstva.
Ondrej ho však prekonal. Pre jeho obrovské vedomosti mu historici prisúdili prívlastok – učený muž z Trnova.
