MARTIN. Po rokoch dochádza k oživeniu investičného zámeru Bilbao. No namiesto dominantných panelákov by mali v území za mestským cintorínom na Sklabinskej ulici v Martine v smere na Tomčany stáť tiež rodinné domy.
Zóna aj v prospech rodinných domov
S plánom stavať bytovky v tomto priestore prišli v roku 2008 domáci podnikatelia spolu so španielskymi spoluinvestormi a aj preto dostal meno Bilbao - podľa mesta, odkiaľ pochádzali. Mali sa tu stavať až osempodlažné bytové domy so službami v spodných parteroch a ďalšou občianskou vybavenosťou, a hoci smerom k Silave sa podlažnosť bytoviek znižovala, najmä stavebníci z opačného brehu potoka Silava mali obavy, že im Bilbao „zatieni“ ich domy a uberie z výhľadu na panorámu mesta.
Priestor pre Bilbao (vpravo). (zdroj: Viera Legerská)Podľa tohto plánu malo na rozlohe približne 11 hektárov nájsť svoj nový domov okolo päťtisíc ľudí.
„Hoci tento projekt bol vtedy veľmi dobre pripravený, zišlo z neho. Dôvodom bola hospodárska kríza, ktorá, ako vieme, Španielsko zasiahla oveľa viac ako Slovensko,“ hovorí riaditeľ Útvaru hlavného architekta ÚHA) mesta Martin Róbert Dúbravec.
„Dnes sa dá na neho nadviazať. No vzhľadom k tomu, že investori v ňom plánujú výrazne zredukovať počet bytových jednotiek, vyžaduje si tento zámer zmenu územného plánu mesta a takisto zmenu územného plánu zóny Veľkej hory, ktorej je Bilbao súčasťou. Niekdajšiu funkciu, ktorou bola hromadná bytová výstavba, treba zmeniť na zmiešané obytné územie,“ informuje.
Bude tu bývať asi tisícka ľudí
Výrazná redukcia znamená, že namiesto plánovaných 1 300 bytových jednotiek s približne 5 tisíc obyvateľmi by malo mať budúce Bilbao asi tisícku obyvateľov a ráta sa v ňom s asi 350 bytovými jednotkami – bytmi či rodinnými domami. Tie budú približne na polovici zastavaného územia.
Sídlisko ohraničí potok Silava. (zdroj: Viera Legerská)„Nový zámer ráta nanajvýš so šesťpodlažnými bytovými domami, ktoré budú situované pri mestskom cintoríne. Smerom k potoku Silava sa bude podlažnosť bytových domov znižovať, aby približne v polovici územia ustúpila pozemkom na rodinné domy,“ opisuje R. Dúbravec.
V území sa ráta aj s objektmi občianskej vybavenosti, ktoré ale nebudú také veľkorysé ako v pôvodnom pláne.
„A samozrejme treba tu riešiť dopravu, lebo novú dopravnú záťaž od Tomčian a Bilbaa by v budúcnosti križovatka pri Turci už nezvládla,“ pripomenul mestský architekt, ktorý to považuje za podmienku urbanizácie územia vo východnej časti mesta.
Treba obstarať zmenu územného plánu
Koncept Bilbaa má už i svoje rámcové termíny. Približne do dvoch mesiacov by mal ÚHA obstarať zmenu územného plánu a ak získa všetky potrebné stanoviská, tak do leta by túto zmenu mohlo prerokovať mestské zastupiteľstvo. Následne musí prebehnúť proces zmeny územného plánu zóny.
„Ak toto budeme mať za sebou, môže sa ísť do projektov, predpokladám, že investori sa budú snažiť v budúcom roku získať stavebné povolenia na výstavbu bytov,“ uzatvára R. Dúbravec s tým, že s veľkou pravdepodobnosťou pôjde o byty, ktoré sa budú predávať do vlastníctva.
