MARTIN. Niekdajšia Botanická záhrada pri Slovenskom národnom múzeu v Martine je opäť o niečo krajšia aj vďaka dobrovoľníkom, ktorí sa už tretí rok pravidelne schádzajú na akcii Hybaj hrabať. Inak tomu nebolo aj pred vyše týždňom.
Od osemdesiatych rokov záhrada začala pomaly pustnúť a zmenila svoje zameranie už len na park, ktorý ale nebol tak navštevovaný ako kedysi. Aktivistom z OZ Premena - Spolupráca v Turci však záleží, aby toto miesto kedysi plné fauny a flóry opäť ožilo.
„Teší nás, že na brigádu znova prišlo okolo sto ľudí rôzneho veku, a to od mladých rodín s deťmi, až po seniorov, aby mohli tvoriť spoločné dielo. Veď je to krásne miesto a treba ho postupne skultivovať, nech sa môže naplno využívať tak, ako kedysi,“ povedal Juraj Marček z OZ Premena.
Stretnutie pri hudbe
Dobre naladení brigádnici spoločne odstraňovali náletové dreviny, hrabali park a lístie odvážali do nového kompostoviska vytvoreného priamo v záhrade. Novinkou je podľa slov Juraja Marčeka zriadenie funkcie tzv. gestora – odborníka na záhradnú architektúru, s ktorým združenie na obnove parku spolupracuje. V dvoch ďalších tohtoročných brigádach by dobrovoľníci radi upravili ešte chodníky. Pracuje sa tiež na projekte nového vodného systému v parku, ktorý zahŕňa renováciu fontány a jazierka.
Ako Juraj Marček ďalej opisuje, z brigády sa zároveň vždy stane príjemné stretnutie ochotných ľudí pri hudbe s diskdžokejom.
„Spoločne sa aj zabavíme, zoznámime, najeme, všetci družne debatujú a vládne tu priateľská atmosféra. Veď ľudia robia niečo pre seba. Dokonca od prvej brigády v roku 2016 vzrástol záujem o svadby v tomto parku a Martinčania tu radi trávia aj svoje voľné chvíle,“ dodáva Marček.
Až tento pokus vyšiel
V čiastočne skultivovanom parku sa už začali konať viaceré podujatia. Na zelenom trávniku sa uchytili kurzy jogy a organizovalo sa tu i niekoľko koncertov. Na toto miesto sa ale na prechádzku dostanete okrem plánovaných akcií len v rámci otváracích hodín múzea. Vstup je cez hlavný vchod budovy.
Z opätovného oživovania bývalej botanickej záhrady majú radosť aj v Slovenskom národnom múzeu.
„V minulosti sa podniklo niekoľko pokusov o jej revitalizáciu a sme radi, že v spolupráci s OZ Premena - Spolupráca v Turci sa záhrada od roku 2016 naozaj stáva príjemným miestom pre voľné chvíle,“ povedala Milena Kiripolská, kultúrno-propagačná manažérka múzea.
Veď starší Martinčania si záhradu pamätajú ako romantické miesto, kam chodili na svoje prvé rande.
Ako si správne vybrať rastliny
História botanickej záhrady siaha podľa Kiripolskej až do roku 1933, kedy vtedajší správca múzea Ján Geryk podal návrh na jej zriadenie na zasadnutí Muzeálnej slovenskej spoločnosti (MSS).
„Našou snahou je vybudovať úplné Slovenské národné múzeum so všetkými odbormi. Ba ideme ďalej, lebo odbory rozširujeme takými oddeleniami, ktoré iné národné múzeá v Európe nemajú,” písal Geryk v časopise MSS v polovici tridsiatych rokov. Doplnil, že prírodovedný odbor múzea rozšíri botanická záhrada.
Podľa Kiripolskej bolo kedysi cieľom ukázať návštevníkom rôznorodosť slovenskej kveteny a naučiť ich spoznávať jej jednotlivé druhy. Zároveň mala dať možnosť ľuďom, ktorí si plánovali doma založiť záhradku, lepšie zvoliť vhodné rastliny primerané našim klimatickým podmienkam.
„A aby každý videl, ako sa má opatrovať záhradka, aby bola vzorná a aby tešila,” vysvetľoval kedysi správca Geryk.
Rozkvet záhrady
So samotným budovaním sa začalo v lete 1934 podľa projektu vychýreného záhradného architekta Josefa Vaněka. Milena Kiripolská ďalej dodáva, že vzhľadom k menším rozmerom záhrady i pôvodnému plánu bola zameraná regionálne - na slovenskú karpatskú kvetenu. Okrem toho v nej našli miesto aj rastliny z iných krajov, ktoré znášali tuzemské podnebie.
„Napriek pomerne malej rozlohe sa v nej podarilo skĺbiť náučný i estetický zámer a záhrada dosiahla svoj rozkvet najmä v medzivojnovom a povojnovom období, kedy patrila k významným objektom v Martine. Pre obmedzené financie na jej prevádzku a neodbornú údržbu, začala postupne strácať svoj pôvodný charakter,“ doplnila.
