Päťdesiatnika Radoslava Coufala z Turčianskeho Ďura možno stretnúť na hasičkých či fitness súťažiach v celom kraji. Vždy má pripravený fotoaparát na zaujímavý záber. Fotografovaniu sa venuje štyri roky so zacielením na digitálnu fotografiu. Pracuje ako technik špecialista v Kia Motors a keď nepracuje, fotí. Vždy. Má métu - športová reportážna fotografia a wildlife. Takže jeho cesty za divokými zvieratami sú logické. Ako tá ostatná do Juhoafrickej republiky.
Prečo Juhoafrická republika? Čo vás na tejto krajine lákalo? Išlo o váš prvý výlet do „exotiky“?
- Cesty za exotickou prírodou a zvieratami absolvujem už tretí rok. V roku 2015 som bol v Indonézii, konkrétne jej časti Sulawesi v Tangkoko national parku. O rok nato som cestoval na Srí Lanku, cieľom bol dažďový prales v Sinharaji a Národný park Yala. V minulom roku to boli dva tripy – na jar som išiel do Botswany a jej Národného parku Chobe a do delty Okawanga. Na jeseň to bolo Borneo a tamojší Národný parku Tanjung Puting. No a najnovšie – v tomto roku – to bol Krugerov národný park v Juhoafrickej republike. Dokumentujem zvieratá žijúce v afrických a ázijských národných parkoch.
Je ešte stále čo fotografovať? Lebo správ o tom, že voľne žijúcich zvierat ubúda, je stále viac...
- Je to pravda a treba ju povedať otvorene. Divokých zvierat žijúcich vo voľnej prírode už toľko nie je. Aspoň čo sa týka juhu Afriky. Všetky tie krásne zábery vo filmoch National Geography vznikajú na 99 percent práve v parkoch, kde sú tieto zvieratá ešte ako tak chránené pred civilizáciou a jej zásahmi. Stretnúť slona alebo žirafu pri ceste mimo park sa nám podarilo až na severe Botswany, kde sme boli minulý rok.
