MARTIN. Od druhej polovice 30. rokov sa Martin postupne stal významným strediskom kultúrneho, umeleckého a vedeckého života. Najmä zásluhou Matice slovenskej v ňom žili a tvorili poprední literáti, výtvarníci, divadelníci či tlačiarenskí odborníci. Aj z tohto dôvodu v máji 1945 predložil Miestny národný výbor v Martine Predsedníctvu Slovenskej národnej rady takzvaný Pamätný spis.
Premiestnenie hlavného mesta sa nekonalo
Na jeho základe žiadal o presťahovanie Slovenskej národnej rady do Martina s cieľom, aby sa definitívne vyriešila otázka hlavného mesta Slovenska. Hoci v Martine vznikol na podporu tejto iniciatívy zvláštny akčný výbor, vynaložené úsilie ovocie neprinieslo. Štátne orgány rozhodli, že z „hospodárskych dôvodov v dohľadnej dobe premiestnenie hlavného mesta Slovenska sa nemôže uskutočniť“...
V martinských firmách a továrňach boli vyčíslené vojnové škody sumou 7 miliónov 363 tisíc československých korún. Najväčšie škody boli spôsobené v celulózke, kde chýbajúce časti výrobného zariadenia sťažovali obnovovacie práce. Akútny bol aj nedostatok dopravných prostriedkov.
Vo fabrikách citeľne chýbali autá. Napríklad do Turčianskeho pivovaru sa nevrátilo ani jedno auto z povstania... Rozvrátená bola železničná doprava aj energetická sústava.
Výroba za deväť mesiacov od konca vojny natoľko pokročila, že továrne v Martine zamestnávali približne dvetisíc osôb. V tomto čase už každý šiesty obyvateľ mesta pracoval v niektorej z priemyselných fabrík. V Martine bol vtedy dominantný drevársky a celulózovo-papierenský priemysel.
Obnova priemyselnej výroby zdarne pokračovala ďalej. Koncom roku 1946 pripadalo v okrese Martin na tisíc obyvateľov 64,4 osôb zamestnaných v priemysle.
Situácia v kultúre – sťahovanie do Bratislavy
V prvých povojnových rokoch pokračoval relatívne priaznivý rozvoj Matice slovenskej. Okrem množstva kníh a vedeckých zborníkov vydávala Matica v tomto období v Martine desať osvetových časopisov.
