BLATNICA. Veľmi pekným miestom v malebnej obci Blatnica je takzvané Mlynčekovo.
„V Gaderskej doline naši seniori na potoku vytvorili sieť vodných drevených mlynov, ktoré v tejto lokalite vytvárajú jedinečnú atmosféru,“ opisuje Ivica Súkeníková, starostka Blatnice.
Svoju tohtoročnú sezónu zahájilo Mlynčekovo pred niekoľkými dňami.
Inšpiruje ho sám život
Srdcom celého projektu je zručný senior Jozef Čižmárik, ktorý vodné mlyny vlastnoručne vyrába doma vo svojej dielni. S myšlienkou vytvorenia tohto diela prišiel pred niekoľkými rokmi dnes už nebohý Blatničan Jozef Šimko.

Každý vodný mlynček je unikátny a treba ho veľmi precízne a kvalitne technicky zhotoviť. Na potoku ich blatnickí seniori osadili už desať kusov. Farebné mlynčeky zakaždým ozvláštňuje nejaká postavička, ktorej končatiny sa hýbu vďaka pretekajúcemu prúdu vody. Môžete tam nájsť napríklad Mášu a Medveďa, zvonára s Maruškou, pilčíkov i koníkov, ako aj veveričku so šiškou.
„Rád by som urobil ešte domček pre Mášu a Medveďa a v pláne mám tiež Maťka a Kubka. Minule dávali v televízií opäť túto rozprávku a ja ju mám veľmi rád, tak mi napadlo, že spravím i tieto postavičky. Ale tentoraz do Blatnickej doliny,“ opisuje Jozef Čižmárik, ktorý svoje zručnosti nadobudol počas rokov práce zámočníka a zvárača.
Mlyn musí byť pevný
„Je dôležité, aby bol mlyn pevný. Veď niektoré figúrky urobia za minútu tridsať pohybov, čo je za jeden deň 43 200 kmitov. Počas polročnej sezóny sa tento počet pohybov vyšplhá u jedného panáčika až k ôsmim miliónom,“ približuje senior.
Ako ďalej hovorí, postavičky na mlynoch najskôr vyrábal z dreva, no odkedy ich polámalo, robí ich radšej z pevného plastu.
Nákresy mu vždy pripraví starostka Blatnice, ktorá je taktiež umelecky nadaná. Veď vo voľnom čase maľuje obrazy.
„Pán Čižmárik mi povie, akú rozprávkovú bytosť si vymyslel, ja mu ju nakreslím a on potom všetko zmajstruje podľa môjho výkresu, je to veľmi príjemná spolupráca,“ pochvaľuje si Ivica Súkeníková.
Šikovný senior si vraj k práci nad svojimi vodnými mlynmi sadá skoro každý deň. Hovorí, že dokým mu pracuje mozog, je s ním ešte všetko v poriadku.
„Baví ma, keď svojou prácou môžem potešiť druhých ľudí. Som rád, keď sa pri mlynoch pristavia, pofotia a páčia sa im. Len aby si to vedeli vážiť, lebo už nám ich aj pokazili. Vtedy ma ide uchytiť od zlosti. Našťastie pozitívne reakcie prevažujú,“ dodáva na záver Jozef Čižmárik.