PRÍBOVCE. Stretnutie 22. kola prvej triedy medzi Príbovcami a Kláštorom skončilo podľa očakávania jednoznačným víťazstvom domácich 6:0. Bola to takzvaná povinná jazda a ako mnoho podobných zápasov by čoskoro i toto meranie síl upadlo do zabudnutia. V tomto prípade sa tak určite nestane, pretože pred štartom druhého polčasu sa začali diať veci. Z ihriska išiel dole 36-ročný Marek Sopkuliak a nahradil ho Anton Görög, ktorý bude mať o dva mesiace 62 rokov a Príbovce vedie ako tréner.
Bola to výnimočná situácia
„Marek mal zdravotné ťažkosti a už sme nemali za neho ná-hradu. Bola to naozaj posledná možnosť, ak by existovalo iné riešenie, hrať by som určite nešiel,“ vysvetľuje Anton Görög. Po jeho príchode na plochu sa zdvihol i výkon mužstva, čo sa dá doložiť aj číslami.
Článok pokračuje pod video reklamou
Kým po prvom dejstve viedli domáci len 2:0, po zmene strán so svojim koučom operujúcim v strede zálohy, prikrášli výsledok na už spomínaných 6:0. Striedajúci žolík presne vedel, kde bol základ konečného úspechu.
„Už pred zápasom som vravel, že máme silnú lavičku, čo sa jednoznačne potvrdilo,“ zasmial sa Anton Görög.
Na ihrisku sa cítil veľmi dobre. V prvých minútach po príchode na trávnik síce potreboval chvíľu na aklimatizáciu, no po krátkom zahriatí už nemal žiadny problém.
Pozitívne hodnotilo jeho prínos pre tím i okolie. Zo strany kamarátov síce nechýbali ani podpichovačky, ale jednoznačne prevažovali slová uznania. Dokonca naznačil, že pre všetkých jeho štart až taký prekvapivý nebol.
„Najmä po nevydarených zápasoch mi ľudia, ktorí vedeli, že mám platnú registračku, vraveli, aby som ešte skúsil nastúpiť. Toto však bola výnimočná situácia a verím, že sa už nezopakuje,“ vyslovil želanie.
Takého hráča je ťažké zaplatiť
Nebojí sa ani toho, že ho po vydarenom hráčskom comebacku začnú lanáriť do svojich farieb funkcionári konkurenčných klubov.
„Neviem, kto by ma zaplatil. Pre mužstvá okresnej súťaže som ešte stále drahý,“ pokračuje vo veselom duchu.
Súčasný tréner Príboviec si presne nepamätá, kedy hral naposledy súťažný zápas. Spomína si však, že ako 47-ročný hrajúci tréner nastúpil na stretnutie štvrtej lige v drese Belej.
„Potom to už boli len duely okresných súťaží. V každom prípade prestávku som mal celkom dlhú,“ opäť si trochu zavtipkoval, ale potom prešiel do vážnejšej roviny.
„Som veľmi vďačný za to, že vo svojom veku si môžem takúto vec vôbec dovoliť. Dnes sa nenájde veľa ľudí, čo majú také šťastie,“ doplnil.
Zrejme padol turčiansky rekord
Poriadne zaskočený zostal z informácie, že ako takmer 62-ročný nastúpil Anton Görög na majstrovský zápas i jeho dobrý kamarát a náš kolega Ján Kŕč, ktorý si už naplno užíva dôchodok.
„Keď som si na internete čítal zostavu Príboviec, tak si hovorím, tí Görögovci majú v rodine nejakého šikovného mladíka. Že by to bol Tóno, mi ani vo sne nenapadlo,“ krúti hlavou.
Skúsený žurnalista má turčiansky futbal dokonale zmapovaný, no na podobnú vec si nespomína. Z pamäte vylovil niekoľko hráčov, ktorí ešte hrávali, keď mali okolo päťdesiat, ale na aktívneho futbalistu so šiestimi krížikmi na chrbte nenarazil. „Dlho hral Jožko Huťka, Jožko Plzák v Sučanoch či brankár Žabokriek Móric. Tuším aj otec súčasného manažéra Fomatu Ivana Šenšela chytal za Turčianske Teplice po päťdesiatke. Tóno ale s najväčšou pravdepodobnosťou utvoril minimálne turčiansky rekord,“ zamýšľa sa.
Potom ale ešte zalovil v pamäti a zabŕdol aj do histórie o niečo prestížnejších súťaží akou je naša prvá trieda.
„Sir Stanley Matthews hral anglickú ligu za Stoke City, no len do päťdesiatky. Takže ani on na nášho rekordéra nemá,“ vo veselom tóne ukončil debatu o kamarátovi Tónovi žurnalista Ján Kŕč.
