MILAN HOLUB, MARTIN – PRIEKOPA
– V strojárňach som robil 27 rokov. Najprv sústružníka, a potom zoraďovača strojov. Robota sa mi páčila, bavila ma, na ZŤS mám len pekné spomienky. Nezabúdajme, že naša fabrika bola hlavným zamestnávateľom nielen v Turci, ale pracovalo v nej veľa ľudí aj z iných regiónov. Keď strojárne skončili, prežili sme si svoje. Prácu na dlhšie obdobie som už nezohnal, putoval som od jedného zamestnávateľa k druhému. Stratili sme istotu, ktorú sme dlhé roky mali.
JAROSLAV RIŠIAN, DRAŽKOVCE
– Vo fabrike som pracoval približne päť rokov, v aranžérskej dielni. Bolo to pekné obdobie. Strojárne majú obrovský podiel na rozvoji Turca. Bola práca, peniažky, ľudia sa nemuseli strachovať o živobytie. Stavali sa celé sídliská, školy, škôlky, športoviská, veľa sa investovalo i do kultúrnej oblasti, pamätám sa napríklad na výstavbu kina Strojár. Fabrika zanechala za sebou veľkú stopu a sme jej za veľa vďační.
VANDA ONDREJKOVÁ, MARTIN
– Prvé, čo mi napadá, je obrovská fabrika. Ja som v nej síce nepracovala, ani nikto z rodiny, ale viem, že bola pre náš región veľmi dôležitá. Z mnohých investícií, do ktorých sa strojárne pustili, žijeme praktiky dodnes. Keď ich éra končila, vôbec som si neuvedomovala, aký negatívny dosah to bude mať najmä pre Martin. Najviac to vidno na športoviskách, ktoré u nás chátrajú. Nehovoriac o Martinských holiach.
SOŇA KRÍŽOVÁ, MARTIN
– Závody ťažkého strojárstva boli známe v celom Československu, bola to dobrá značka. Vo fabrike som nepracovala, paradoxne som sa za jej brány ani nikdy nedostala. Strojárne pre kus Slovenska ale veľa znamenali, dali tisíckam ľudí prácu. Najmä Martin sa vďaka ním rozrastal a aj rozvíjal vo všetkých oblastiach. Teraz vidno ako ZŤS chýbajú, po ich zatvorení i mesto zaspalo. Stále dúfam, že sa to zmení.
JAROSLAV DAUBNER, MARTIN
– V prvom rade si v pamäti vybavujem tie obrovské húfy ľudí na autobusovom nástupišti pri športovej hale na Podháji, ktoré chodili do roboty. Strojárne postavili na nohy celý región, zamestnanci vo fabrike na tú dobu aj dobre zarábali, postarané bolo o nich aj po sociálnej stránke. Aj keď som v ZŤS nepracoval, tak mi nebolo jedno, ako skončili, nevedel som sa s tým zmieriť. Na koniec strojárni doplatil najmä šport. Martin – či už vo futbale, hádzanej alebo v boxe, zavelil na ústup.
ROMAN STUPÁK, MARTIN
– Časť môjho života je so strojárňami spätá. Chodil som do učilišťa, pracoval nejaký čas po maturite na hutiach. Vo fabrike bola dlhé roky zamestnaná aj moja mamina, otec zas robil vo výskumno-vývojom ústave, ktorý bol so ZŤS prepojený. Zo strojární profitoval celý Turiec, o tom niet pochýb. Uvedomili sme si to najmä po tom, keď sa zastavil kohútik s peniazmi, ktoré smerovali do mnohých oblastí mesta.
