MARTIN. Príbeh „zéteesky“ v Martine je v mnohom podobný ľudským príbehom . Mal svoj dátum zrodu, obdobie rastu, rozmachu, úbytku síl a nakoniec i čas skonu.
V roku 1948 vznikol vo vtedajšom Turčianskom Svätom Martine strojárenský závod Kriváň ČKD. Postupne vyrástol na jeden z najväčších podnikov svojho druhu v bývalom Československu. Živobytie poskytol tisíckam ľudí, zásadným spôsobom zmenil tvár Martina, pozdvihol úroveň sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva, školstva, kultúry a športu.
Činnosť podniku bola od samého začiatku orientovaná najmä na výrobu špeciálnej techniky. Celkovo sa v ňom vyrobilo vyše 17 tisíc tankov.
Dôležitý podiel v rámci strojárskej produkcie Československa mala tiež civilná výroba. Súhrnne bolo vyhotovených viac ako 1 500 koľajových lokomotív, 2 500 banských lokomotív, vyše 61 tisíc poľnohospodárskych traktorov a 14 tisíc lesných kolesových ťahačov. Okrem toho sa vyrábali i rôzne ďalšie produkty. Všetky zrealizované výrobky boli porovnateľné so svetovou produkciou a tvorili významný exportný artikel.

Vplyvom politických turbulencií prichádza v 90. rokoch k strate trhov – najmä v oblasti špeciálnej techniky – a k nezvládnutiu konverzie v podniku. Rezultátom bolo postupné utlmenie výroby a v roku 2002 definitívne ukončenie činnosti ZŤS Martin.
Bytová politika v Martine
Od konca 40. rokov sa datuje proces radikálnej transformácie Martina z niekdajšieho kultúrneho centra na priemyselné – presnejšie strojárske. Kým v roku 1940 žilo v meste 11 308 obyvateľov, o desať rokov neskôr to bolo 14 711 obyvateľov. Demografia sa prudko zmenila v rokoch 1949 – 1955, keď bolo zriadené takzvané súmestie Martin – Vrútky. Táto skutočnosť, ako aj prudký rozvoj strojárskeho priemyslu spôsobili, že v roku 1961 žilo v Martine už 33 063 obyvateľov.
Po roku 1948 sa začali stavať podnikové byty. S panelovou technológiou výstavby činžiakov bezprostredne súviselo zrýchlenie ich budovania. Postupne tak začali vznikať celé sídliská: najprv sídlisko Sever, potom Jahodníky a nakoniec Ľadoveň.