MARTIN. Školský rok 2003/2004 bol pre našu školu tak trochu iný. V SZŠ BellAmos v Martine sme skúsili ponúknuť deťom okrem sveta v škole aj školu vo svete. Veď predsa – svet je iný. Nielen za bránami školy, ale i za dverami triedy; dokonca aj po prestávke, na inom predmete.
A tak sme niekoľko víkendov školského roka prežili v turistických útulniach (a raz dokonca pod stanom). Boli to dni plné nadšenia, radosti, priateľstiev, objavov – a najmä inšpirácie a motivácie pre ďalšie roky.
Útulne sú už minulosťou
Dnes už do útulní nechodíme, našli sme si však iné miesta, kde (sa) učíme pre život – Štramberk, Kozlovice, Praha, Bratislava, Oponice, Banská Štiavnica, kopce, hrady, múzeá. Vychádzky, výlety, opekačky, dobrovoľníctvo. Navyše, naše deti sú tie, ktoré prichádzajú s nápadmi, ktoré vybavujú, organizujú. Inšpirujú nás, a inšpirujú samy seba.
V BellAmos sú všetci žiaci šikovní. (zdroj: Archív SZŠ)Po Košiciach a Olomouci sa bellamosáci na ďalšiu víkendovku tohto školského roka vybrali do Litomyšla – do Školy na zámku. Škola na zámku je ojedinelým projektom prepájajúcim zážitkovú pedagogiku a genius loci Zámockého návršia v Litomyšli (a je prístupný naozaj každému). Využíva potenciál väzby na dobové reálie, pamiatky kultúrneho dedičstva a významné osobnosti, ktoré v meste žili.
Deti si vybrali knihu
Z pestrej ponuky programov (modul divadelný, modul environmentálny, modul historický, modul hudobný, modul literárny, modul múzejný a remeselný, modul výtvarný) si deti vybrali program A světlo světa spatřila kniha. Program zábavnou formou previedol históriou kníh od najstarších ručne písaných kódexov cez renesančný objav kníhtlače Johannesa Guttenberga. Súčasťou programu bol aj workshop, v rámci ktorého si bellamosáci vyrobili vlastnú knižku. Toľko trpezlivosti a odhodlania sme už dávno nezažili. Mnohí dokázali sami sebe, že si musia len veriť – a všetko ide.
Všetci žiaci, vrátane tých, ktorí v škole nemajú dobré známky a nijako zvlášť neprospievajú, by si mali zo školskej dochádzky odniesť zručnosti, ktoré budú v živote potrebovať. Na víkendovky chodia s nami aj deti, ktorým to v škole nie vždy vyjde – nie sú to vždy jednotkári alebo vzorne sa správajúci.
Jednotky nie sú všetko
Šancu ísť do sveta nezneužili, chopili sa jej naplno. Častokrát to boli oni, kto organizoval, pomáhal, podieľal sa na príprave spoločných raňajok či večerí. Zažili pocit úspechu, uznanie od spolužiakov – a s týmto prišli v pondelok do školy. A svet bol zrazu o čosi krajší; tieto deti si zdvihli sebavedomie, o čosi viac si verili a s oveľa väčšou chuťou sa púšťali do školských povinností.
A čo z toho máme? Svet víkendoviek pre všetkých zúčastnených otvoril nekonečný priestor pre budovanie sebadôvery, podpory zvedavosti, rozvíjania spolupráce, komunikácie, kreativity. Deti i učitelia fungujú spolu preto, že chcú, nie preto, že musia (vnútorná motivácia je sila!). O nič neprichádzajú ani naše rodiny – na víkendovky majú neobmedzený prístup rodičia, partneri, deti. Takže, čo z toho máme? Žijeme naozajstný život a sme si bližší.
Autor: Zuzana Herbrychová
