MARTIN. Počas posledného májového piatku zaplnili ľudia z bývalých strojární kinosálu Domu odborov Strojár v Martine, aby si pozreli dokumentárny film s titulom ZŤS Martin od A po Z, ktorý vznikol aj preto, aby sa metropola Turca zastavila pri významnom výročí – 16. mája 2018 bolo presne 70 rokov od chvíle, keď v meste poklepali základný kameň strojárskeho závodu Kriváň ČKD.
Z neho sa po rokoch formovania a zmeny názvov stala so svojou produkciou v závodoch roztrúsených po celom Československu značka, ktorá šírila dobré meno slovenského strojárstva v celom svete.
Strojárne zmenili mesto, mesto z nich žije dodnes
„Strojárne zmenili dovtedajšie centrum kultúry na centrum priemyslu. ZŤS bol pojem a je pojmom dodnes,“ zdôraznil moderátor večera Peter Cabadaj.
A v Martine, meste, ktoré dodnes užíva to, čo strojárne kedysi vybudovali, to platí dvojnásobne. Okrem tankov a inej vojenskej techniky, na ktorú sa dnes neprávom a zbytočne hanlivo zužuje produkcia martinských strojárni, sa v ZŤS vyrábali oceľové konštrukcie, lokomotívy, poľnohospodárska technika, bagre, motory pre automobily Belaz i traktory Zetor i samotné Zetory...
To všetko odzrkadlil prvý dokumentárny film, ktorý pred začiatkom premietania v Strojári „privítali“ hliníkovými šponami. Predstavil osem hlavných výrobných odborov, sociálne podmienky pracujúcich, vplyv strojární na rozvoj mesta Martin, podporu športu a kultúry a odpovedal aj na otázku, prečo práve Martin bol vybraný za strojárske centrum a čo z neho pretrvalo do dnešných dní.
Ľudia sú na príslušnosť k fabrike hrdí
Titulky na plátne potom sprevádzal potlesk. Napriek tomu, že podnik v roku 2002 skončil, neskončilo v Martine strojárstvo. Ľudia sa za príslušnosť k nemu nehanbia, vedia, že ich život a prácu nemožno z dejín mesta vymazať. Nakoniec, dokázali to svojou životaschopnosťou, keď po ťažkých rokoch agónie strojární naskočili aj na nový vlak aktuálnych strojárskych projektov v meste a jeho okolí, ale aj v areáli strojární.
V Martine premietnu dokument k vzniku strojární Čítajte Práca na filme trvala jeho tvorcom z Občianskeho združenia Turiec Film asi poldruha rok. Do doslova priekopníckeho diela sa pustili aj napriek tomu, že po strojárňach sa nezachovala ucelená dokumentácia.
„Kedysi sa vo fabrike nemohlo fotografovať, čerpali sme z archívov štátnych inštitúcií, televízie, TASR, ale pomohli nám aj mnohí turčianski fotografi, ktorí kedysi mapovali dôležité medzníky strojární i mesta a svedomito opatrovali vo svojich archívoch staré fotky,“ povedal pred uvedením dokumentu filmár, kameraman a strihač Peter Janík. Kedysi sám nakrútil o strojárňach množstvo filmov, no všetky sa kdesi pri likvidácii akciovky stratili. Spolu s filmárskym nadšencom Milanom Novotným, znalcom turčianskej histórie Petrom Cabadajom, fotografom Radom Ondrašovičom zo Slovenskej národnej knižnice, grafikom Igorom Štrbíkom a scénografom Jozefom Cillerom zo Slovenského komorného divadla, ktorý prispel cennými radami pri tvorbe filmu, bol kľúčovou postavou vzniku filmu.
Históriu priemyslu na Slovensku takmer nikto nemapuje
„Prácu ľudí, ktorí robili na tomto filme, si veľmi vážim,“ povedal na javisku Strojára Jozef Uhrík, ktorý v združení ZŤS Martin pracoval od roku 1973, v rokoch 1986-89 ako generálny riaditeľ ZŤS.
Strojárne zmenili tvár mesta Čítajte „Historici sa vyhýbajú téme priemyslu na Slovensku, takýto dôležitý odbor hospodárstva nemáme zmapovaný, čo je škoda,“ pokračoval. „Za slovenské strojárstvo sa hanbiť nemusíme, za martinské už vôbec nie, pretože svojho času svojimi výkonmi predčilo také firmy ako Škodu Plzeň či ČKD Praha, o ziskoch ani nehovorím,“ zdôraznil.
Vo svojom príhovore sa dotkol aj rokov, ktoré nasledovali po nežnej revolúcii. „Špeciálna výroba sa v Martine vzkriesiť nedala, chcelo sa odo mňa, aby som ju riešil ako nosný program slovenského strojárstva, no ja som v tom nevidel budúcnosť rozvoja toho rezortu,“ spomenul na roky, keď bol splnomocnencom vlády SR pre rozvoj automobilového priemyslu a konverzie zbrojárskeho priemyslu a keď konverziu a automobilový priemysel spojil do jedného programu.
„Od nuly sme vtedy začali budovať automobilový priemysel. A vidíte, kde sme sa dostali... Okrem toho, že na teritóriu Slovenska fungujú tri, o nejaký čas sa pridá aj štvrtá, automobilky, vybudovali sme sústavu 300 až 500 subdodávateľov pre automobilový priemysel. To všetko sa dalo iba preto, že sme mali vhodnú pracovnú silu. Pripravili sme ju v ZŤS. Veď boli časy, keď ročne opúšťalo naše strojárske školy vyše dvetisíc učňov...“ pripomenul J. Uhrík.
Kto nevidel film, môže si pozrieť výstavu
Okrem neho dostali vo filme priestor aj ďalší špičkoví manažéri strojárstva a zahraničného obchodu Július Kostolný či Ján Šúpala, ktorý vo filme rozoberá špeciálnu výrobu, ale aj Milan Malík, ktorý zhrnul vplyv strojárskej výroby na mesto, a slovo dostal aj Miroslav Tuma, známy priekopník metodológie, vysokoškolský pedagóg, propagátor vedy, publicista a jeden z budovateľov strojární a strojárskeho vzdelávania v Martine.
Filmári vo filme ukázali, ako sa strojárne formovali, aká bola ich výrobková štruktúra, aký význam či postavenie vo svete strojárske výrobky z Martina mali a aké boli ich parametre a venovali sa v ňom aj tomu, čo zo strojárstva v meste a jeho okolí ostalo.
Nakoniec, pristaviť sa pri jednotlivých punktoch strojárskej slávy mohli návštevníci premiéry aj na výstave vo foyer Strojára, ktorá ešte aj teraz približuje dokumenty o jednotlivých závodoch (martinských i externých) bývalých strojární, fotografie z pracovísk i modely výrobkov.
Záujem o film bol enormný. „Lístky na premiéru sa minuli rýchlo, no film bude možné pozrieť si ešte aj 15. júna, neskôr ho zaradí do vysielania aj TV Turiec,“ povedal o plánoch s filmom M. Novotný.
