Nedeľa, 27. november, 2022 | Meniny má Milan

Film o priemyselnom srdci Turca si pozrel nabitý Strojár

Žiadna spomienková nostalgia, žiaden plač nad starými zlatými časmi... Dominantná bola hrdosť. Nech si hovorí čo kto chce, toto slovo najlepšie opisuje, čo dnes cítia tisíce martinských strojárov, keď sa obzrú dozadu na roky, v ktorých pracovali v gigante s názvom ZŤS.

Na film cez "pichačky". Ako za starých čias.Na film cez "pichačky". Ako za starých čias. (Zdroj: Viera Legerská)

MARTIN. Počas posledného májového piatku zaplnili ľudia z bývalých strojární kinosálu Domu odborov Strojár v Martine, aby si pozreli dokumentárny film s titulom ZŤS Martin od A po Z, ktorý vznikol aj preto, aby sa metropola Turca zastavila pri významnom výročí – 16. mája 2018 bolo presne 70 rokov od chvíle, keď v meste poklepali základný kameň strojárskeho závodu Kriváň ČKD.

Z neho sa po rokoch formovania a zmeny názvov stala so svojou produkciou v závodoch roztrúsených po celom Československu značka, ktorá šírila dobré meno slovenského strojárstva v celom svete.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Strojárne zmenili mesto, mesto z nich žije dodnes

„Strojárne zmenili dovtedajšie centrum kultúry na centrum priemyslu. ZŤS bol pojem a je pojmom dodnes,“ zdôraznil moderátor večera Peter Cabadaj.

A v Martine, meste, ktoré dodnes užíva to, čo strojárne kedysi vybudovali, to platí dvojnásobne. Okrem tankov a inej vojenskej techniky, na ktorú sa dnes neprávom a zbytočne hanlivo zužuje produkcia martinských strojárni, sa v ZŤS vyrábali oceľové konštrukcie, lokomotívy, poľnohospodárska technika, bagre, motory pre automobily Belaz i traktory Zetor i samotné Zetory...

To všetko odzrkadlil prvý dokumentárny film, ktorý pred začiatkom premietania v Strojári „privítali“ hliníkovými šponami. Predstavil osem hlavných výrobných odborov, sociálne podmienky pracujúcich, vplyv strojární na rozvoj mesta Martin, podporu športu a kultúry a odpovedal aj na otázku, prečo práve Martin bol vybraný za strojárske centrum a čo z neho pretrvalo do dnešných dní.

SkryťVypnúť reklamu

Ľudia sú na príslušnosť k fabrike hrdí

Titulky na plátne potom sprevádzal potlesk. Napriek tomu, že podnik v roku 2002 skončil, neskončilo v Martine strojárstvo. Ľudia sa za príslušnosť k nemu nehanbia, vedia, že ich život a prácu nemožno z dejín mesta vymazať. Nakoniec, dokázali to svojou životaschopnosťou, keď po ťažkých rokoch agónie strojární naskočili aj na nový vlak aktuálnych strojárskych projektov v meste a jeho okolí, ale aj v areáli strojární.

Prečítajte si tiež: V Martine premietnu dokument k vzniku strojární Čítajte 

Práca na filme trvala jeho tvorcom z Občianskeho združenia Turiec Film asi poldruha rok. Do doslova priekopníckeho diela sa pustili aj napriek tomu, že po strojárňach sa nezachovala ucelená dokumentácia.

„Kedysi sa vo fabrike nemohlo fotografovať, čerpali sme z archívov štátnych inštitúcií, televízie, TASR, ale pomohli nám aj mnohí turčianski fotografi, ktorí kedysi mapovali dôležité medzníky strojární i mesta a svedomito opatrovali vo svojich archívoch staré fotky,“ povedal pred uvedením dokumentu filmár, kameraman a strihač Peter Janík. Kedysi sám nakrútil o strojárňach množstvo filmov, no všetky sa kdesi pri likvidácii akciovky stratili. Spolu s filmárskym nadšencom Milanom Novotným, znalcom turčianskej histórie Petrom Cabadajom, fotografom Radom Ondrašovičom zo Slovenskej národnej knižnice, grafikom Igorom Štrbíkom a scénografom Jozefom Cillerom zo Slovenského komorného divadla, ktorý prispel cennými radami pri tvorbe filmu, bol kľúčovou postavou vzniku filmu.

SkryťVypnúť reklamu

Históriu priemyslu na Slovensku takmer nikto nemapuje

„Prácu ľudí, ktorí robili na tomto filme, si veľmi vážim,“ povedal na javisku Strojára Jozef Uhrík, ktorý v združení ZŤS Martin pracoval od roku 1973, v rokoch 1986-89 ako generálny riaditeľ ZŤS.

Prečítajte si tiež: Strojárne zmenili tvár mesta Čítajte 

„Historici sa vyhýbajú téme priemyslu na Slovensku, takýto dôležitý odbor hospodárstva nemáme zmapovaný, čo je škoda,“ pokračoval. „Za slovenské strojárstvo sa hanbiť nemusíme, za martinské už vôbec nie, pretože svojho času svojimi výkonmi predčilo také firmy ako Škodu Plzeň či ČKD Praha, o ziskoch ani nehovorím,“ zdôraznil.

Vo svojom príhovore sa dotkol aj rokov, ktoré nasledovali po nežnej revolúcii. „Špeciálna výroba sa v Martine vzkriesiť nedala, chcelo sa odo mňa, aby som ju riešil ako nosný program slovenského strojárstva, no ja som v tom nevidel budúcnosť rozvoja toho rezortu,“ spomenul na roky, keď bol splnomocnencom vlády SR pre rozvoj automobilového priemyslu a konverzie zbrojárskeho priemyslu a keď konverziu a automobilový priemysel spojil do jedného programu.

„Od nuly sme vtedy začali budovať automobilový priemysel. A vidíte, kde sme sa dostali... Okrem toho, že na teritóriu Slovenska fungujú tri, o nejaký čas sa pridá aj štvrtá, automobilky, vybudovali sme sústavu 300 až 500 subdodávateľov pre automobilový priemysel. To všetko sa dalo iba preto, že sme mali vhodnú pracovnú silu. Pripravili sme ju v ZŤS. Veď boli časy, keď ročne opúšťalo naše strojárske školy vyše dvetisíc učňov...“ pripomenul J. Uhrík.

Kto nevidel film, môže si pozrieť výstavu

Okrem neho dostali vo filme priestor aj ďalší špičkoví manažéri strojárstva a zahraničného obchodu Július Kostolný či Ján Šúpala, ktorý vo filme rozoberá špeciálnu výrobu, ale aj Milan Malík, ktorý zhrnul vplyv strojárskej výroby na mesto, a slovo dostal aj Miroslav Tuma, známy priekopník metodológie, vysokoškolský pedagóg, propagátor vedy, publicista a jeden z budovateľov strojární a strojárskeho vzdelávania v Martine.

Filmári vo filme ukázali, ako sa strojárne formovali, aká bola ich výrobková štruktúra, aký význam či postavenie vo svete strojárske výrobky z Martina mali a aké boli ich parametre a venovali sa v ňom aj tomu, čo zo strojárstva v meste a jeho okolí ostalo.

Nakoniec, pristaviť sa pri jednotlivých punktoch strojárskej slávy mohli návštevníci premiéry aj na výstave vo foyer Strojára, ktorá ešte aj teraz približuje dokumenty o jednotlivých závodoch (martinských i externých) bývalých strojární, fotografie z pracovísk i modely výrobkov.

Záujem o film bol enormný. „Lístky na premiéru sa minuli rýchlo, no film bude možné pozrieť si ešte aj 15. júna, neskôr ho zaradí do vysielania aj TV Turiec,“ povedal o plánoch s filmom M. Novotný.

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana?
  2. Pre úsmevy všetkých detí: Mikuláš prinesie prekvapenia aj online
  3. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to?
  4. Blíži sa najväčšia investičná konferencia roku 2022
  5. Vedeli ste, čo všetko kryje poistenie nehnuteľnosti?
  6. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám
  7. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie
  8. Novinka: Počúvajte podcasty úplne bez reklamy v apke SME
  1. Tesco pokračuje v raste, otvára dve nové predajne
  2. Adios, smetiaky! Tento domáci kompostér mení odpad na substrát
  3. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste
  4. Štátne rezervy uvedú nový systém pomoci v krízových situáciách
  5. 7 prekvapení, ktoré prináša bývanie v Helenkách
  6. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana?
  7. eTabletka - 6 dôvodov pre nákup liekov z pohodlia domova
  8. Wüstenrot predstavuje novinku v poistení majetku W dobrom domov
  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 25 690
  2. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 7 313
  3. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 6 572
  4. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 3 433
  5. Novinka: Počúvajte podcasty úplne bez reklamy v apke SME 2 660
  6. Platíte za poistenie, ktoré naozaj potrebujete? 2 028
  7. Plavky namiesto bielych plášťov. To sú doktori budúcnosti 1 712
  8. Jediná slovenská univerzita s akreditáciou AACSB 1 707

Blogy SME

  1. Julius Kravjar: Akademické podvody netreba podceňovať
  2. László Bindics: Záloha maďarsko-slovenského vzťahu
  3. Štefan Vidlár: Aj my
  4. Miroslav Galovič: Cykloleto 2022. Časť 7 - Na Straník (bicykel ako pojazdná barla). Symbolický cintorín rogalistov. (A opäť ako minule skončíme v parku. V "leso").
  5. Roman Kebísek: Z popraveného Jánošíka mohol urobiť symbol naprávania krívd jarmočný spevák
  6. Lubomir Zahora: Samozber, alebo kúpa palivového dreva od Slovenských lesov. Ono to funguje
  7. Anna Miľanová: Možno rosnička?... 2022
  8. Peter Maroncik: Ako by o pogrome na Židov informoval newspeak
  1. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 14 695
  2. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX 6 536
  3. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 5 677
  4. Ján Valchár: Ukrajinci zmasakrovali ruských vojakov - no a čo? 5 467
  5. Věra Tepličková: Tak Sme rodina, alebo nie sme rodina? 4 845
  6. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 3 628
  7. Jana Melišová: V závoji hmly 3 496
  8. Ján Valchár: 9 mesiacov štvordňovej operácie (a najlepšia investícia histórie). 3 487
  1. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  2. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  7. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 50. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 2/3, prvý polrok 1929
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Boris Saitz pomohol tímu štyrmi gólmi.

Na Záhorí sa v sobotu diali veci.


5 h
Členom JDS v Kláštore pod Znievom prezentuje nové tituly vedúca miestnej knižnice Eva Dovičáková.

V Slovenskom Pravne cestu spevňuje oporný múr a v Turčianskych Tepliciach pomohli ľuďom v núdzi.


6 h
Premiéry rozprávky Odvážne dobrodružstvo mali veľký úspech.

Redakcia MY Turiec v spolupráci so Žabokreckým ochotníckym divadlom pripravuje jedinečné podujatie.


26. nov
Tenorista Vladimír Šlepec.

Vladimír Šlepec žije v Rakúsku, no cíti, že je potrebné venovať sa vážnej hudbe aj doma.


26. nov

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Podmienky sú podľa nich otrocké.


24. nov

Polícia vyhlásila pátranie po 32-ročnom mužovi.


25. nov

Podujatie na Mierovom a Štúrovom námestí pripravilo mesto po dvojročnej prestávke.


TASR 26. nov

Vyšší vek predstavuje zvýšené riziko rakoviny.


25. nov

Blogy SME

  1. Julius Kravjar: Akademické podvody netreba podceňovať
  2. László Bindics: Záloha maďarsko-slovenského vzťahu
  3. Štefan Vidlár: Aj my
  4. Miroslav Galovič: Cykloleto 2022. Časť 7 - Na Straník (bicykel ako pojazdná barla). Symbolický cintorín rogalistov. (A opäť ako minule skončíme v parku. V "leso").
  5. Roman Kebísek: Z popraveného Jánošíka mohol urobiť symbol naprávania krívd jarmočný spevák
  6. Lubomir Zahora: Samozber, alebo kúpa palivového dreva od Slovenských lesov. Ono to funguje
  7. Anna Miľanová: Možno rosnička?... 2022
  8. Peter Maroncik: Ako by o pogrome na Židov informoval newspeak
  1. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 14 695
  2. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX 6 536
  3. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 5 677
  4. Ján Valchár: Ukrajinci zmasakrovali ruských vojakov - no a čo? 5 467
  5. Věra Tepličková: Tak Sme rodina, alebo nie sme rodina? 4 845
  6. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 3 628
  7. Jana Melišová: V závoji hmly 3 496
  8. Ján Valchár: 9 mesiacov štvordňovej operácie (a najlepšia investícia histórie). 3 487
  1. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  2. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  7. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 50. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 2/3, prvý polrok 1929

Už ste čítali?