Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Film o priemyselnom srdci Turca si pozrel nabitý Strojár

Žiadna spomienková nostalgia, žiaden plač nad starými zlatými časmi... Dominantná bola hrdosť. Nech si hovorí čo kto chce, toto slovo najlepšie opisuje, čo dnes cítia tisíce martinských strojárov, keď sa obzrú dozadu na roky, v ktorých pracovali v gigante s názvom ZŤS.

Na film cez "pichačky". Ako za starých čias.Na film cez "pichačky". Ako za starých čias. (Zdroj: Viera Legerská)

MARTIN. Počas posledného májového piatku zaplnili ľudia z bývalých strojární kinosálu Domu odborov Strojár v Martine, aby si pozreli dokumentárny film s titulom ZŤS Martin od A po Z, ktorý vznikol aj preto, aby sa metropola Turca zastavila pri významnom výročí – 16. mája 2018 bolo presne 70 rokov od chvíle, keď v meste poklepali základný kameň strojárskeho závodu Kriváň ČKD.

Z neho sa po rokoch formovania a zmeny názvov stala so svojou produkciou v závodoch roztrúsených po celom Československu značka, ktorá šírila dobré meno slovenského strojárstva v celom svete.

Skryť Vypnúť reklamu

Strojárne zmenili mesto, mesto z nich žije dodnes

„Strojárne zmenili dovtedajšie centrum kultúry na centrum priemyslu. ZŤS bol pojem a je pojmom dodnes,“ zdôraznil moderátor večera Peter Cabadaj.

A v Martine, meste, ktoré dodnes užíva to, čo strojárne kedysi vybudovali, to platí dvojnásobne. Okrem tankov a inej vojenskej techniky, na ktorú sa dnes neprávom a zbytočne hanlivo zužuje produkcia martinských strojárni, sa v ZŤS vyrábali oceľové konštrukcie, lokomotívy, poľnohospodárska technika, bagre, motory pre automobily Belaz i traktory Zetor i samotné Zetory...

To všetko odzrkadlil prvý dokumentárny film, ktorý pred začiatkom premietania v Strojári „privítali“ hliníkovými šponami. Predstavil osem hlavných výrobných odborov, sociálne podmienky pracujúcich, vplyv strojární na rozvoj mesta Martin, podporu športu a kultúry a odpovedal aj na otázku, prečo práve Martin bol vybraný za strojárske centrum a čo z neho pretrvalo do dnešných dní.

Skryť Vypnúť reklamu

Ľudia sú na príslušnosť k fabrike hrdí

Titulky na plátne potom sprevádzal potlesk. Napriek tomu, že podnik v roku 2002 skončil, neskončilo v Martine strojárstvo. Ľudia sa za príslušnosť k nemu nehanbia, vedia, že ich život a prácu nemožno z dejín mesta vymazať. Nakoniec, dokázali to svojou životaschopnosťou, keď po ťažkých rokoch agónie strojární naskočili aj na nový vlak aktuálnych strojárskych projektov v meste a jeho okolí, ale aj v areáli strojární.

Prečítajte si tiež: V Martine premietnu dokument k vzniku strojární Čítajte 

Práca na filme trvala jeho tvorcom z Občianskeho združenia Turiec Film asi poldruha rok. Do doslova priekopníckeho diela sa pustili aj napriek tomu, že po strojárňach sa nezachovala ucelená dokumentácia.

„Kedysi sa vo fabrike nemohlo fotografovať, čerpali sme z archívov štátnych inštitúcií, televízie, TASR, ale pomohli nám aj mnohí turčianski fotografi, ktorí kedysi mapovali dôležité medzníky strojární i mesta a svedomito opatrovali vo svojich archívoch staré fotky,“ povedal pred uvedením dokumentu filmár, kameraman a strihač Peter Janík. Kedysi sám nakrútil o strojárňach množstvo filmov, no všetky sa kdesi pri likvidácii akciovky stratili. Spolu s filmárskym nadšencom Milanom Novotným, znalcom turčianskej histórie Petrom Cabadajom, fotografom Radom Ondrašovičom zo Slovenskej národnej knižnice, grafikom Igorom Štrbíkom a scénografom Jozefom Cillerom zo Slovenského komorného divadla, ktorý prispel cennými radami pri tvorbe filmu, bol kľúčovou postavou vzniku filmu.

Skryť Vypnúť reklamu

Históriu priemyslu na Slovensku takmer nikto nemapuje

„Prácu ľudí, ktorí robili na tomto filme, si veľmi vážim,“ povedal na javisku Strojára Jozef Uhrík, ktorý v združení ZŤS Martin pracoval od roku 1973, v rokoch 1986-89 ako generálny riaditeľ ZŤS.

Prečítajte si tiež: Strojárne zmenili tvár mesta Čítajte 

„Historici sa vyhýbajú téme priemyslu na Slovensku, takýto dôležitý odbor hospodárstva nemáme zmapovaný, čo je škoda,“ pokračoval. „Za slovenské strojárstvo sa hanbiť nemusíme, za martinské už vôbec nie, pretože svojho času svojimi výkonmi predčilo také firmy ako Škodu Plzeň či ČKD Praha, o ziskoch ani nehovorím,“ zdôraznil.

Vo svojom príhovore sa dotkol aj rokov, ktoré nasledovali po nežnej revolúcii. „Špeciálna výroba sa v Martine vzkriesiť nedala, chcelo sa odo mňa, aby som ju riešil ako nosný program slovenského strojárstva, no ja som v tom nevidel budúcnosť rozvoja toho rezortu,“ spomenul na roky, keď bol splnomocnencom vlády SR pre rozvoj automobilového priemyslu a konverzie zbrojárskeho priemyslu a keď konverziu a automobilový priemysel spojil do jedného programu.

„Od nuly sme vtedy začali budovať automobilový priemysel. A vidíte, kde sme sa dostali... Okrem toho, že na teritóriu Slovenska fungujú tri, o nejaký čas sa pridá aj štvrtá, automobilky, vybudovali sme sústavu 300 až 500 subdodávateľov pre automobilový priemysel. To všetko sa dalo iba preto, že sme mali vhodnú pracovnú silu. Pripravili sme ju v ZŤS. Veď boli časy, keď ročne opúšťalo naše strojárske školy vyše dvetisíc učňov...“ pripomenul J. Uhrík.

Kto nevidel film, môže si pozrieť výstavu

Okrem neho dostali vo filme priestor aj ďalší špičkoví manažéri strojárstva a zahraničného obchodu Július Kostolný či Ján Šúpala, ktorý vo filme rozoberá špeciálnu výrobu, ale aj Milan Malík, ktorý zhrnul vplyv strojárskej výroby na mesto, a slovo dostal aj Miroslav Tuma, známy priekopník metodológie, vysokoškolský pedagóg, propagátor vedy, publicista a jeden z budovateľov strojární a strojárskeho vzdelávania v Martine.

Filmári vo filme ukázali, ako sa strojárne formovali, aká bola ich výrobková štruktúra, aký význam či postavenie vo svete strojárske výrobky z Martina mali a aké boli ich parametre a venovali sa v ňom aj tomu, čo zo strojárstva v meste a jeho okolí ostalo.

Nakoniec, pristaviť sa pri jednotlivých punktoch strojárskej slávy mohli návštevníci premiéry aj na výstave vo foyer Strojára, ktorá ešte aj teraz približuje dokumenty o jednotlivých závodoch (martinských i externých) bývalých strojární, fotografie z pracovísk i modely výrobkov.

Záujem o film bol enormný. „Lístky na premiéru sa minuli rýchlo, no film bude možné pozrieť si ešte aj 15. júna, neskôr ho zaradí do vysielania aj TV Turiec,“ povedal o plánoch s filmom M. Novotný.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  2. Magazín SME Ženy už v predaji
  3. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  4. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  5. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  6. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  7. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 035
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 24 278
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 18 812
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 219
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 16 882
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 14 104
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 339
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 350
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 304
  10. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 11 175
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Pripravujú sa na nápor pacientov

V ohrození môže byť starostlivosť o hospitalizovaných, ktorí nemajú covid-19.

Lekári v Martine pracujú v plnom nasadení.

Testovanie v Martine nebude podľa abecedy

Počas víkendu od 31. októbra do 1. novembra v Martine prebehne celoplošné testovanie obyvateľstva na prítomnosť ochorenia Covid – 19 za účasti 50 odberových tímov.

Ilustračné foto

Zamerali sa na školu

Vymenili aj personál.

Investície do vzdelávania a školy považujú v Jazernici za kľúčové.

V niektorých stretnutiach nemal kto zmeniť tempo hry

Tím Dynama striedal na jeseň lepšie výkony so slabšími. Podľa kormidelníka Zdenka Veselovského mohli jeho zverenci v dvoch či troch zápasoch zabrať viac.

Peter Koleno patrí medzí lídrov diviackeho tímu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Vodič autobusu náraz neprežil. Cesta je neprejazdná

Dôvody, pre ktoré vodič náhle zmenil smer jazdy, polícia preveruje.

Situácia na Liptove sa zhoršuje, oba okresy zaznamenali rekord v počte pozitívne testovaných

Za jediný deň pribudlo na Liptove 254 ľudí, ktorým potvrdili nákazu koronavírusom.

Primátor Hattas: Situácia je v Nitre veľmi kritická, chýbajú lekári

V pätnástich dedinách budú testovať len jeden deň.

Už ste čítali?