SUČANY. Po zhotovení prvých poštových máp a cestovných poriadkov v Európe v polovici 16. storočia (rok 1553 a nasledujúce), boli zaznačené aj tri poštové stanice v Turci: Rudno, Žabokreky a Nolčovo. Tieto poštové stanice boli na poštovej ceste z Viedne do Sedmohradska.
Dve z nich zrušili k 1. februáru 1845. Poštovú stanicu v Žabokrekoch premiestnili do Koštian a poštovú stanicu z Nolčova do Turian. Poštová stanica v Rudne bola v prevádzke do roku 1872.
Jeden poštmajster na troch staniciach
Od roku 1596 bol poštmajstrom na všetkých troch pôvodných poštových staniciach bratislavský poštmajster Pompeius Paar, ktorý bol zároveň aj správcom soľného skladu v Sučanoch až kým v roku 1613 neumrel.
Každá z poštových staníc mala k dispozícii dva poštové kone, ktoré slúžili k výmene záprahu do poštových kočov pre ďalšiu cestu. Poštové stanice boli od seba vzdialene spravidla dve poštové míle (1 míľa = 7,4 km).
Poštmajstrami na poštových staniciach boli prevažne členovia šľachtických a zemianskych rodín. V Nolčove to boli Révaiovci a Nyáriovci zo Sklabine, Turčianskej Štiavničky a zo Sučian, ale aj rody z Ružomberka. V Žabokrekoch to boli zemania z rodín Koričanský a iných. V Rudne dlhý čas boli poštmajstrami členovia rodiny Paarovcov.
Dostavníky vypravili aj na nočné jazdy
Dostavníky premávali vo dne a od roku 1823 sa zaviedla preprava poštových zásielok a cestujúcich aj v nočných hodinách. Poštová stanica v Nolčove mala od roku 1677 výnimočné postavenie, pretože bola tzv. rozdeľovacou poštovou stanicou. Znamenalo to, že od nej viedla vedľajšia poštová cesta do Sliezska, v smere na Žilinu a Čadcu.
