VEĽKÁ FATRA. Vďaka živému kamerovému prenosu z prírody Veľkej Fatry môžete nahliadnuť doslova do obývačky niekoľkých druhov zvierat. Pozorovať môžete migračnú trasu veľkých šeliem, hniezdo našej najkrajšej sovy plamienky driemavej a hniezdenie labutí hrbozobých v starom koryte Váhu. Z dôvodov ochrany zvierat ochranári neuvádzajú konkrétne miesta či lokality.
Aj obraz, aj zvuk
„Vďaka tomuto projektu získame viac poznatkov o živote a pohybe zvierat alebo o tom, ktorý druh ako často kŕmi mladé,“ vysvetlil Juraj Žiak, ochranár z NP Veľká Fatra, ktorý odborne pripravil a zabezpečil celý projekt živých prenosov.
Ako dodal, cieľom je umožniť ľuďom sledovanie zvierat z pohodlia domova, keďže nie každý má dostatok času alebo kondície pobudnúť v lese tak dlho, aby uvidel divé zvieratá v ich prirodzenom prostredí.

„Novinkou je, že kamera sníma aj zvuk. Môžete tak počuť, kedy je aktivita vtáčieho spevu najvyššia, zachytiť môžete i praskot konárov pod labami prichádzajúceho medveďa či nočné húkanie sovy lesnej,“ približuje zaujímavosti Juraj Žiak.
Pred kamerou i plaché zvieratá
Prvý živý kamerový prenos vás zavedie do starého bukovo – jedľového lesa nachádzajúceho sa na hrebeni Veľkej Fatry. Okrem pravidelných návštev medveďa hnedého, diviaka lesného, jazveca, líšky, či kuny sa môže pred kamerou zjaviť aj plachý vlk, rys alebo mačka divá.
„Táto lokalita bola počas niekoľkých rokov monitorovaná ako migračná trasa veľkých šeliem. Pred samotným projektom živého prenosu slúžila na monitoring predovšetkým medveďa hnedého pomocou fotopascí,“ pokračuje ochranár J. Žiak. Ako dodáva, medvede sa v tejto lokalite prestanú pohybovať niekedy v júli. Ochranári potom zhodnotia, či pohyb popred kameru bude stále dostatočný na to, aby ju ta nechali na mieste, alebo ju premiestnia inam.
V hniezde plamienky
Druhá kamera vás naživo prenesie do hniezda našej najkrajšej sovy plamienky driemavej, ktorá sa vyskytuje blízko ľudských sídel. Ako opisuje Juraj Žiak, plamienka využíva na hniezdenie ľudské stavby, predovšetkým hospodárske budovy, maštale, humná, povaly, senníky a aj kostolné veže.
„Párik, ktorého hniezdenie máte možnosť sledovať, hniezdi v búdke inštalovanej pod štítom starého humna. Aktuálne samička sedí na štyroch vajíčkach, z ktorých sa koncom mája majú liahnuť mláďatá,“ vykresľuje. Plamienky driemavé podľa Žiaka v minulosti z Turčianskej kotliny takmer vymizli a v súčasnosti prežívajú len vďaka podpore reintrodukčných programov.
Labute na Váhu
Tretia kamera umiestnená vo Veľkej Fatre sníma hniezdenie labutí hrbozobých v starom koryte Váhu.
„Kolísajúca hladina Váhu a časté zmeny prietoku vody neumožňujú labutiam v tejto časti rieky každoročne úspešne vyhniezdiť. Veríme, že táto sezóna im bude priať a začiatkom júna sa dočkáme liahnutia malých labutí,“ vysvetľuje ochranár a dodáva, že labutia samička aktuálne zahrieva štyri vajíčka a labutí samec starostlivo stráži okolie hniezda. Mocnými údermi krídel, dokáže odohnať aj nepomerne väčšieho narušiteľa územia, ako je on sám.
Juraj Žiak ďalej hovorí, že labuď hrbozobá je náš najťažší lietajúci vodný vták a patrí medzi zúbkozobce. Mláďatá sú nekŕmivé a po vyliahnutí veľmi rýchlo opustia hniezdny ostrovček. Do tohto momentu ich môže verejnosť nerušene sledovať cez kameru. Potom by ju ochranári chceli presunúť do hniezda rybárika riečneho.