Prečo je vo vašej knihe zámeno sme v titulku také dôležité?
- Pretože je to o nás a my sme sa tu neobjavili iba tak – zrazu. Všetko má svoj pôvod a súvislosti a navyše, Slováci neboli iba roľníkmi a pastiermi oviec, ako sa to o nás zvyklo šíriť. V mestách, mestečkách i na vidieku žili v minulosti remeselníci, miestna inteligencia, šľachta, bohatí mešťania, neskôr i majitelia tovární. Žiaľ, od polovice 20. storočia sa tejto oblasti života žiadne výskumy nevenovali. Pritom nešlo o bezvýznamných ľudí, ktorí nám len náhodou tvorili dejiny. Veď všetci spolu niesli štafetu historických súvislostí, vytvorených generáciami našich predkov a teraz je na nás, aby sme v tom pokračovali.
My je synonymum aj pre rodinu. Tá je vo vašej knihe epicentrom, okolo ktorého sa točilo všetko, čo sa dialo v minulosti. Dnes už ale rodina nie je to, čím bola ešte pred pár desiatkami rokov. Bude mať kto ten štafetový kolík dvihnúť...?
Zora Mintalová Zubercová
Významná slovenská etnologička, historička a múzejníčka. Svoj profesionálny život zasvätila práci v Slovenskom národnom múzeu v Martine, podieľala sa na výskumoch v teréne a je autorkou a spoluautorkou piatich expozícií v Múzeu slovenskej dediny. Na svojom konte má desiatky výstav, viac ako 20 knižných publikácií a stovky štúdií a článkov. Najnovšia – Ako sme kedysi žili – vyšla vo vydavateľstve Slovart v marci roku 2018.
- Nie som tá, ktorá by mala súdiť. Mala som šťastie, že som vyrastala vo viacgeneračnom dome, v rodine, kde žila aj moja stará i prastará matka. Boli sme naučení všetko robiť a prežívať spolu. Žili sme spoločne, nie vedľa seba. Moji príbuzní ma viedli k úcte k tomu, čo dokázali ich rodičia či prarodičia. Vnímala som to všetko ako plynulé, neprerušené pokračovanie generácií. Nebola to škola, ktorá ma ako prvá naučila vážiť si to, čo bolo hodnotou minulosti a čo prirodzene pretrvalo. To ma naučila rodina. Deti sa to aj dnes musia naučiť doma, vo svojej rodine. Ale či sa to v nej dozvedia, na to si musí odpovedať každý z nás sám.
O dôvod viac, aby si ľudia vašu knižku prečítali... Prečo vlastne vznikla?
- Ak by som to mala jednoducho formulovať, tak preto, aby som dokončila či skôr rozšírila to, čo som spracovala v knihe Tradície na Slovensku. (Slovart, 2015). V nej som sa venovala hlavne duchovnej a spoločenskej kultúre, sviatkom a zvykom našich predkov, takže bokom zostala materiálna kultúra a každodenný život. Zástavba dedín a usadlostí, domy, odev, strava, škola, remeslá, zamestnanie či vysťahovalectvo, ale tiež vlaky či dokonca prvé autá. Mnohé z toho bolo treba objaviť už aj pre našu generáciu.
Jej obsah v mnohom prekvapí. Čítame o sebe, no akoby to bolo o niekom inom. Kde boli doposiaľ schované tie informácie?
- Jednoducho, doteraz si ich naša história nevšímala. Minulý režim nás etnológov nasmeroval hlavne na roľníkov a pastierov, teda prevažne na vidiek od polovice 19. storočia. Historici zasa ignorovali, že na Slovensku boli aj mestá, obchody, banky, priemysel, že tu žila šľachta či mešťania, ktorí mali svoj každodenný spôsob života, hodnoty, ktoré vyznávali. Úprimne, koľkí z nás pochádzajú z dediny? A koľkí z mesta? A čo o živote v tých mestách vieme? V dejepise nás učili o panovníkoch, korunováciách, vojnách, no takmer sme sa nedozvedeli, v akom prostredí a ako žili naši predkovia z rôznych spoločenských vrstiev a ako to súviselo s ich minulosťou.
