DRAŽKOVCE. Vítame v našej obci novú rodinu Jozefa a Stanky Rumanových a ich dve deti Martinka a Tomáška, ktorý je zároveň naším tisícim obyvateľom.
Túto správu len pred pár dňami poslala do sveta Andrea Mandová, pracovníčka Obecného úradu v Dražkovciach.
Bolo kde stavať, pribudlo okolo stovky domov.
Nepochybne je to veľká udalosť a aj významný medzník v histórii dediny, ktorá je od Martina vzdialená iba tri kilometre. Dražkovce mali ešte na konci roku 2003 len 541 obyvateľov, no dedina sa odvtedy výrazne rozrástla. Prichádzali do nej žiť najmä ľudia z Martina, ale aj Bytče, Nového Mesta nad Váhom či Bratislavy. Je za tým kus roboty starostky Viery Šalagovej a aj poslancov obecného zastupiteľstva.
„Našou výhodou bolo nielen to, že sme blízko mesta, ale aj to, že sa zmenou územného plánu vytvorili podmienky na výstavbu rodinných domov. Stavalo sa v lokalite Pod Hájikom, ktorá susedí s Dolným Kalníkom, pri družstve a najnovšie aj za futbalovým ihriskom. Spolu sa na týchto miestach postavilo okolo 100 domov a stále sa stavia,“ vysvetľovala enormný nárast obyvateľstva Andrea Mandová.
Miesto hydiny a prasiatok sa chovajú psy a mačky
Dedina sa mení, omladla, navyše už nemá tradičný ráz, postupne sa menia aj zvyky v nej. Najviac to vidieť na dvoroch. Hoci najmä starší ľudia stále pestujú v záhradkách zeleninu, mladší si skôr už udržiavajú trávniky. Nechovajú sa už vo veľkom hydina či zajace, prasiatka len ojedinele, ale psy a mačky.
Martin stráca obyvateľov, odchádzajú do zahraničia, aj na vidiek Čítajte „Časy, keď prasce kvílili v každom dvore, sú už dávno preč. Možno v troch-štyroch dvoroch sa ešte chovajú. Ani kohúty už toľko nekikiríkajú a i husi sú už skôr raritou. Doba sa zmenila, vplyv mesta je u nás značný,“ myslí si Andrea Mandová.
Rozdiely sa vraj nerobia
V dedine sa ale rozdiely medzi starousadlíkmi a prisťahovalcami nerobia, veď všetci sú Dražkovčania.
„Možno sa už všetci nepoznáme, ale stále je tu dosť ľudí, ktorí sú vám kedykoľvek ochotní pomôcť,“ povedal Marián Čerpák, ktorý sa pred trinástimi rokmi definitívne presťahoval do Dražkoviec z Martina.
„Pamätám si, že keď som kúpil drevo, tak mi ho vodič nákladiaku vysypal na cestu pred domom. Bol som zúfalý, ale za chvíľu mi prišlo pomôcť zo sedem susedov, s mnohými som sa vtedy ani nepoznal. V meste by sa mi takéto niečo nestalo.“
Marián Čerpák spolu s manželkou nikdy neoľutovali, že sa do Dražkoviec nasťahovali.
„Nemenil by som za nič, je tu nádherne a miestni nás bez problémov prijali za svojich. Dokonca som stal aj predsedom klubu dôchodcov,“ smial sa bývalý Ľadovčan.
Obecné akcie ľudí zbližujú
K adaptovaniu nových ľudí v dedine pomáhajú aj rôzne obecné akcie.
„Sú to fašiangy, Jozefovský ples, Deň matiek, Deň detí, stretnutia s dôchodcami, uvítanie do života, vianočné stíšenie – ekumenické bohoslužby. Aktívni sú aj hasiči i športovci. Kto chce, nájde si to svoje,“ povedala Naďa Vaňková, tiež pracovníčka obecného úradu.
Vendelín Novosad prišiel do Dražkoviec pred asi 35 rokmi z Kysúc, keď nemala dedina ani päťsto obyvateľov.
„Dosť sa to tu pomenilo. Ale mne nárast počtu obyvateľov neprekáža, veď dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Samozrejme, nájdu sa aj výnimky, niektorým mešťanom dlhšie trvá, kým sa na dedine naučia žiť. A nezabúdajme, že sa aj doba mení. Už sa nerobí len osem hodín, ale od nevidím do nevidím a potom je na všetko ostatné menej času,“ trafil klinec po hlavičke životom a skúsenosťami ošľahaný chlapík.
