Komu organizátori festivalu zverili patronát nad 14. ročníkom festivalu Dotyky a spojenia a prečo?
- Keďže tento rok oslavujeme dôležité výročie, sto rokov od vzniku Československa, hľadali sme osobnosť, ktorá by v sebe spájala slovenskú aj českú kultúru. Patrónom festivalu je významný český divadelný a filmový herec Josef Abrhám, ktorý má po matke slovenské korene. Jeho strýkom bol režisér martinského divadla Martin Hollý a pán Abrhám často trávil leto práve tu, v Martine.
Zopakujme si aspoň telegraficky, aký je hlavný cieľ festivalu.
- Cieľom festivalu je upozorniť na najvýraznejšie divadelné počiny na Slovensku za uplynulý rok, vytvoriť priestor na odbornú diskusiu o týchto inscenáciách a prispieť tak k pomenovaniu stavu, v akom sa v súčasnosti nachádza naša divadelná kultúra.

Bolo tento rok pre dramaturgickú radu problematické vybrať do Hlavného programu dostatok zaujímavých a inšpiratívnych predstavení?
- Festival môže byť iba taký dobrý, aká bola uplynulá sezóna v divadlách. Pri výbere, ktorý sa postupne kryštalizuje v priebehu roka, dávame pozor, aby nám „neušla“ žiadna inscenácia, ktorá sa nejakým spôsobom vymyká z priemeru. Konečný výber je už potom otázkou diskusie a spoločnej dohody dramaturgickej rady festivalu. Tento rok to nebolo iné, a teda ani ťažšie, ako pri uplynulých ročníkoch.

Čo zrkadlia najzaujímavejšie inscenácie sezóny – v akej dobe žijeme?
- Nedokážem na túto otázku jednoznačne odpovedať. Kým viaceré inscenácie predchádzajúceho 13. ročníka hovorili o obavách z extrémizmu, keďže vznikali v období po parlamentných voľbách a vstupe fašistov do vysokej politiky, tento ročník nemá výraznú tematickú líniu, ktorá by sa dala jednoznačne pomenovať.
Odrážajú festivalové inscenácie aj nedávne pnutia v spoločnosti, prebudenie občianskej angažovanosti, ktorú naštartovala brutálna vražda novinára a jeho snúbenice? Stihli na to divadlá zareagovať?
- Smutné udalosti zo začiatku tohto roka, myslím tým vraždu investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, sa v divadle ešte nestihli odraziť. Výnimkou je inscenácia SND Antigona, ktorá však nie je súčasťou programu tohto ročníka festivalu. Z tejto inscenácie cítiť, že vznikala paralelne s tým, ako naša spoločnosť reagovala na vraždu dvoch nevinných mladých ľudí. Je viac občianskym gestom ako umeleckým dielom, čo však nemyslím v zlom. Vážim si postoj umelcov, ktorí na jar otvorene podporili občianske zhromaždenia.