Článok pokračuje pod video reklamou
SOCOVCE, MARTIN. Sezóna jahôd sa dostáva do finále a už s predstihom možno povedať, že za posledné roky bola jedna z najvydarenejších.
Nikdy nie je nič isté
Jahody sa dobre od polovice mája predávajú na tržnici, odkiaľ ich k nám do Turca trhovníci dovážajú z južnejších časti Slovenska, no začiatkom júna sa rozbehol v Socovciach aj samozber.
„V tejto brandži nemáte nič isté. Finiš by ešte mohli pokaziť vytrvalejšie dažde alebo silná búrka s krúpami. Dobrej úrode pomohlo najmä to, že jar sa zaobišla bez mrazov, čo je rarita, lebo z tých dvanástich rokov, čo jahody pestujem, boli len tri bezproblémové,“ povedal pestovateľ Vladislav Brisuda.
Teraz jahodám však prialo aj slnko, už keď začali kvitnúť, vyzerali dobre. Kvalita však závisí aj od hnojenia.
„Už tri roky hnojíme kravským granulovaným suchým hnojivom, nepoužívame žiadnu chémiu a sme spokojní,“ podotkol ešte farmár.
Zážitok i úžitok
Na jahodové polia do Socoviec nesmerujú len Turčania, hoci tých je, prirodzene, najviac, ale aj ľudia z okolia Prievidze, Žiliny, Banskej Bystrice, ale aj Oravy a Liptova.
„Páči sa nám tu, dobre sa zbiera. Riadky sú pekne upravené, jahody čisté, veľké i chutné a zdá sa, že je stále čo zbierať. Niečo vyčlením na kompót, niečo na džem, dobrá bude aj bublanina. Páči sa mi aj to, že si jahôdky môžem sama natrhať, vyberiem si, aké chcem a veľkou výhodou je aj čerstvosť. Možno budem mať svalovicu, ale stojí to za to,“ smiala sa Martinčanka Katarína Hanákovičová, ktorej zdatne pomáhal aj manžel Jozef.
Z Martina zo Stráni sa na jahody do Socoviec vybrala aj Maja Husáriková.
„Prišla som sem najmä pre zážitok, nikdy predtým som na takomto zbere nebola. Páči sa mi to tu. Jahody vyzerajú dobre, sú aj sladké. Na záhradke som sa tiež pokúšala nejaké vypestovať, ale nechytili sa, veľmi na ne pálilo slnko. Špeciálny recept na spracovanie jahôd nemám, ale budem rada, keď nám nejaké ostanú aj na Vianoce k šampanskému,“ podotkla sympatická Martinčanka.
Aj dobrá zmrzlina bude
Jahody usilovne zbierala i Silvia Koreňová. Pomáhal tatino i malé detičky.
„Nie je to tu pre nás nové, chodíme sem pravidelne, veď z Kláštora to nemáme ďaleko. Deti sa zabavia a aj ja mám z takejto práce radosť. Okrem lekváru zvyknem robiť detskú výživu a aj dreň. Jahôdky sa rozmixujú, zmiešajú s agávovým sirupom a zamrazia. Nič zložité, ľahko si takto vyrobíme prírodnú zmrzlinu,“ prezradila nám recept mladá Kláštorčanka.
