MARTIN, TRUSALOVÁ. Na Divadelnom námestí v Martine sa nedávno konal zraz trabantistov nielen z celého Slovenska, ale i z Maďarska, Poľska a Českej republiky.
Radi pomáhajú
Stretnutie účastníkov Trabant zrazu sa najskôr začalo v Trusalovej, kde mali účastníci pripravený zaujímavý program. Ďalší deň ráno vyrazili na spanilú jazdu Turcom. Prešli z Trusalovej smerom na Krpeľany, Nolčovo, Konské, Turčiansku Štiavničku, Sklabinský Podzámok, Tomčany a trasu ukončili v Martine, kde bola aj verejná zbierka na podporu zdravotne znevýhodnených. Veď pomôcť sa malo predovšetkým Martinčanovi Ľubošovi Kondelovi, ktorý, hoci trpí detskou mozgovou obrnou, je skvelým príkladom toho, že sa dá vyrovnať aj s ťažkým osudom.
Aj keď je na vozíku, stále hrá rugby, bocciu a veľmi túži po špeciálnom bicykli, tzv. handbiku, aby mohol s deťmi jazdiť na výlety do prírody. Vďaka Trabant zrazu je Ľuboš Kondela k nemu bližšie.
„Podarilo sa nám vyzbierať 1 080 eur. Som rád, že aj tento rok sme mohli niekomu pomôcť a Ľuboš bude mať svoj vlastný handbike. My trabantisti radi pomáhame a máme vždy dobrý pocit, keď to vyjde,“ vyslovil sa Miroslav Farkaš, organizátor akcie a zanietený trabantista.
Ľahká údržba
Dnes už málo vídané autá, ktoré sa spájajú so socialistickou nostalgiou, zaplnili centrum mesta.Medzi najstaršie kúsky patril Trabant 600 z roku 1964, ktorý bol dokonca v pôvodnom stave bez akéhokoľvek reštaurovania. Jeho majiteľom je Michal Zelník z Kysúc.
Na námestí sa svojím „tátošom“ pýšil aj Jozef Capák z Púchova.
„Trabant bol vždy súčasťou našej rodiny, a tak záľuba k tomuto neprávom zaznávanému vozidlu od otca preskočila aj na mňa. Jeho veľkou výhodou je, že má jednoduchú údržbu, je to síce relatívne živé i keď hlučné vozidlo. V bežnom živote na trabante nejazdím, prevetrám ho len na takýchto zrazoch. Pred dvomi rokmi som mal búračku a dlho mi trvalo, kým som auto dostal do súčasnej podoby. Ale už vyzerá dobre a ja som k vám do Martina mohol prísť.“
Trabant mladého Púchovčana zdobili aj zaujímavé doplnky. Na záhradke z čias socializmu mal upevnené staré lyže, kufor a aj vlajku bývalej NDR.
„Tá už patrí k raritám a vôbec ju nebolo ľahké zohnať. Podarilo sa mi to až na dražbe v Brne,“ netajil spokojnosť so vzácnym historickým kúskom Jozef Capák.
Poruchy ho obchádzajú
Obdiv Martinčanov vzbudzoval vyleštený trabant s obytným prívesom Jiřího Blažeka z Valtíc.
„Nedajte sa pomýliť, ten príves sa nevyrábal, zhotovil som si ho sám doma. Dá sa v ňom dobre vyspať. Trabanta mám zo začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia, patril medzi posledné, ktoré sa ešte vyrábali,“ povedal ochotne odpovedajúci Morávak.
„Vždy, keď môžem, takéto zrazy nevynechám. Stretávam na nich ľudí so spoločným záujmom, vždy si máme čo povedať. Zatiaľ som vždy došiel bez problémov, poruchy ma obchádzajú. Je to stará dobrá a poctivá technika, nemá sa na tom čo pokaziť.“
Na „domáci“ zraz dorazili i Turčania. Doslova na skok to mal Peter Šimčík z Vrútok.
„Môj trabantík bol vyrobený v roku 1982, čiže je rovnako starý ako ja. Je to ale vec náhody, špeciálne som tento ročník nevyhľadával. Kúpil som si ho tak trochu z recesie, ešte pred svadbou, a mám ho už osem rokov. Paradoxne, manželka v ňom až dnes prvý raz sedela. Neraz sa mi zo srandy vyhrážala, že ho podpáli, ale napokon si naň možno aj zvykla. Naopak, deti ho milujú,“ zasmial sa Vrútočan.
Aj warburgy
Divadelné námestie v Martine obsadili najmä trabanty, ale objavilo sa medzi nimi aj pár wartburgov. Jeden s typickými žlto-bielymi farbami a s nápisom VB (pre mladších Verejná bezpečnosť) predstavil Roman Biňovský z Kamenca pod Vtáčnikom.
„Viem, že policajti wartburgy nemali, ale aj som sa chcel trochu odlíšiť od ostatných, a tak som si ho na takýto model prerobil. Najzaujímavejšie na nich je, že ešte stále jazdia. Bežne na ňom nejazdím, len tak rekreačne. Ale vždy je to zážitok. Aj naše zrazy. Sú super, človek sa nich nielen dobre odreaguje, ale i zabaví.“
