Miesta, o ktorých nevedia ani v cestovke? Sadnite na bicykel

Cyklovýlet na Balkán (25 fotografií)

Pred dvomi rokmi ste absolvovali cyklotúru po Európe. Čo vás motivovalo k tomu, aby ste sa opäť vybrali na podobný výlet s cieľom Balkán?

- Zistil som, že cestovanie je naozaj niečo krásne, prináša človeku pravé hodnoty a zážitky cez ľudí, prírodu, okolie, každodenné nové situácie či povinnosti. Nemal som ani nad čím premýšľať, pretože cyklistika mi ukázala spôsob, ako sa môžem dostať na miesta, ktoré neponúka ani tá najlepšia cestovná agentúra. Často o nich nevedia ani domáci. Zároveň môžem zažiť množstvo zážitkov, spoznať rôzne kultúry a vytvoriť si vlastný názor.

Prečo vás zlákal práve Balkán?

- Vedel som, že tento rok musím ísť cestovať. Spočiatku som nevedel kde, ako, s kým a na ako dlho.

Prvé odhady smerovali na juh. Na internete som vyhľadával miesta, ktoré by sa cestou oplatili vidieť a sledoval som aj terén, v ktorom sa mal pohybovať. Moja finálna trasa Tour de Balkán 2018 mala štart v Splite a cieľ v Martine. Cesta viedla cez Chorvátsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Albánsko, Macedónsko, Srbsko, Maďarsko, Slovensko.

Ale prečo ste cestovali sám a nenašli si nejakého parťáka, aby vám bolo veselšie?

- Najskôr som skúšal osloviť kamarátov, no nikomu

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Nový kúpeľný hotel v Tepliciach pripomína sladké časy spred sto rokov Čítajte 

môj nápad či čas nevyhovovali. Pýtal som sa i na internete, ale nakoniec som si uvedomil, že na takúto trasu nemôžem zobrať človeka, ktorého nepoznám a neviem, čo je v ňom. Preto som na trasu vyštartoval radšej sám. Smutno mi nebolo, veď všade okolo mňa boli ľudia. Bolo len na mne, či sa prihovorím. Osud alebo šťastie mi do cesty prihrávali dobrých ľudí, ktorí ochotné pomohli. Jazyková bariéra nebol problém, keď zlyhal jazyk, na rad prišli posunky a gestá.

Aj ste sa nejako špeciálne pripravovali? Predsa len, treba mať výbornú kondičku na celodenné šliapanie na bicykli.

- Človek sa na takto náročnú cyklistiku nemôže vydať bez prípravy. Ja som ju nezanedbával ani počas zimy. Snažil som sa pravidelne dva-tri razy do týždňa chodiť na Martinské hole, či už na bicykli alebo pešo, k tomu turistika a behávanie. Jarnú sezónu som odštartoval svojou veľkou výzvou Turčianskym cykloodpalom – teda v jeden deň zdolať štyri horské chaty a jedno horské sedlo, čo je 120 km a 3 850 výškových metrov. Pri prvom pokuse sme spolu s kamarátom dokázali, že sa dajú zvládnuť tri horské chaty – 90 km a 3000 výškových metrov. Mne to však nedalo a 1. mája ráno som sadal na bicykel s tým, že cieľ dosiahnem. Prvé chaty a kilometre išli ťažko, no motivácia bola silná. Večer o pol ôsmej som zdolal štvrtú chatu a dokázal, že sa to dá.

Teda príprava ako sa patrí. Aj sa vám osvedčila?

- Cítil som ju počas celej cesty, či už v kopcoch, ktorých bolo celou cestou neúrekom, až do posledného zapedálovania v Leviciach, alebo počas silného protivetra, ktorý ma sprevádzal posledných 600 km.

Ako vyzeral váš bežný cyklodeň?

- Budíček som mával 6.30 h, dal som si rýchlu sprchu z PET fľaše, občas som sa umyl v hoteli, potom si dal raňajky, zbalil sa a vyrazil. Pomedzi bicyklovanie som jedol veľa sladkého a miestne jedlo. Najviac som sa prejedal v Srbsku čerstvého pečiva a priznávam, že aj ich kvalitného rýchleho občerstvenia. Musel som mať dosť energie. Veď každý deň som vozil svoju hmotnosť, plus 46 kilový bicykel s batožinou, čo je spolu 122 kilogramov.

Prespávali ste opäť pod holým nebom alebo v stane?

- Najviac som sa snažil stanovať, ale keď nebolo na výber, tak trikrát som siahol po bezpečí a pohodlí hotelov. Jednu noc som však napríklad spal v Srbsku len tak nadivoko, inokedy som prespal zas v autobuse či na lavičke vlakovej stanice.

A nemali ste v noci strach napríklad pred nejakou divou zverou?

- Spanie v stane a obzvlášť v prírode má svoje čaro. Nádherná bola noc v pomarančovom sade, kde je zem posiata miliónom mušlí a z miestnych vodných kanálov sa ozýva hlasné kvákanie rosničiek. Spomínam si i na spánok v pšeničnom poli, kde sa ustavične niečo pohybuje a v noci sa z miestnych minaretov ozýva modlitba alebo na spanie pri cintoríne či v kríkoch vedľa cesty. Za zmienku stojí aj noc z hotela, kde som pružinový matrac radšej vymenil za pohodlie karimatky na zemi.

Niektoré balkánske krajiny nie sú príliš bezpečné. Je to pravda? Zažili ste aj nejakú nepríjemnosť v tomto smere?

- Mnohí ma odrádzali najmä od návštevy Albánska. Ľudia majú zmiešané pocity z tejto krajiny. Dokonca v Čiernej Hore ma odradil jeden miestny. Nepodľahol som a krajinu precestoval. Po prekročení hraníc som bol trochu v panike a mal som strach. Všade samá špina, chudoba, mercedesy a všetko to, pred čím ma varovali. V Albánsku som zažil naozaj kadečo. Ale ako som sa presúval z mesta Shköder na juh, tak som zisťoval, že táto krajina nie je taká škaredá. Je to krajina, ktorá sa rozvíja. Zažil som rozpadnuté cesty, špinavé mestá, no aj obrovský stavebný boom. Smerom na juh sa situácia zlepšovala. Pribúdali úsmevy, pomoc, príroda. Som rád, že som túto krajinu neobišiel.

Aké miesta vás najviac očarili?

- Každé jedno malo svoje čaro. Medzi najkrajšie krajiny určite môžem zaradiť Čiernu Horu, ktorá ma vytrápila spolu s Albánskom a Macedónskom asi najviac. V Chorvátsku som zase zažíval prímorskú atmosféru, kúpanie v mori, krásne prostredie, ale aj veľké prevýšenia a teploty 42,5 stupňa. Čierna Hora ponúka veľa kopcov, prírody, výhľadov z výšky 1 657 m, kde sa nachádza Njegošovo mauzoleum. Odtiaľ zhora sa dal vidieť Kotorsky záliv alebo deltu rieky Crnojevica a samotné Skadarské jazero. V Macedónsku ma očarilo napríklad jazero Ohrid, národný park Galícia, Jazero Debar a Mavrov národný park. Krásna bola napríklad Budapešť. Bolo toho naozaj veľa.

Pre nepriaznivé počasie ste vraj niekoľkokrát zosadli z bicykla a išli vlakom. Čo sa stalo?

- Bola to doslova vojna s vetrom. Od Macedónska až po Levice fúkal silný severný protivietor, ktorý ma pod tiažou 46-kilového bicykla a únavy veľakrát donútil nadávať a nakoniec aj skrátiť trasu tromi presunmi vlakom. Konkrétne Niš - Belehrad, Subotica – Budapešť a Levice - Martin. Urobil som to jednak pre vietor, ale aj nezáživnú cestu po Srbsku a Maďarsku, kde bola samá rovina. Ale zmáhala ma aj únava a obava z blížiacich sa búrok. Aj napriek presunom, ktoré som dlho zvažoval, som si odniesol veľké množstvo zážitkov a spomienok, ktoré želám určite každému okúsiť.

Aj vás teda zastihla nejaká búrka?

- A nie jedna. Búrkové mračná ma po prvý raz zasiahli už pri štarte pri presune z domu na vlakovú stanicu do Vrútok. Sprevádzali ma od prvého dňa cyklovýletu až po príchod domov. Ľahšie zmoknutie som zažil v Čiernej Hore a silnejší lejak v Albánsku.

Viete nám už teraz povedať, kam sa na cyklovýlet vydáte najbližšie?

- Najbližšie plány sa spájajú so Slovenskom. Koncom augusta by som rád navštívil Slovinsko a ďalší rok východnú Európu a Áziu. Uvidím, čo situácia a osud prinesú.