Vladimír Kuťka: Tešíme sa na to, že raz budeme mať svoj futbalový domov

Martinskému trénerovi Vladimírovi Kuťkovi aj táto sezóna potvrdila, že ak mladí hráči necítia konkurenciu, nedokážu sa vždy motivovať k stopercentným výkonom.

Posunulo sa martinské mužstvo počas jarnej časti správnym smerom?

- Začnem zimnou prípravou, ktorá sa nám vydarila. Odohrali sme veľmi dobré prípravné zápasy a ani v tréningovom procese sa nevyskytli väčšie ťažkosti. Aj na základe toho nám herne i výsledkovo vyšiel vstup do jarnej časti a vtedy som si bol istý, že posun hráčov je badateľný. Tak vo fyzickej pripravenosti, psychickej odolnosti ako aj v hernej kvalite. Žiaľ, postupne začali pribúdať zranenia a často som musel pri skladaní zostavy improvizovať. Záver súťaže, a nielen z môjho pohľadu, vyznel, ako keby sme sa vrátili o krok dozadu. Stopercentne viem, že ak by sa nám vyhli zranenia, tak skončíme v tabuľke o pekných pár miest vyššie a pohľad na sezónu by bol iný. Nič sa však nedá robiť, zranenia sú súčasťou športu. Keď sa hráči doliečia a začnú naplno trénovať, tak lepšie výkony i výsledky určite prídu.

Nepopierateľným faktom je, že na jeseň mali ťažké zranenia Garaj a Palenčár, v jarnej časti T. Ďungel, Sapieta, Frkáň, Tomka či na záver Kračmer s Repáňom.

- Boli to citeľné straty. Spomínaní chalani chýbali tak futbalovo, ako aj po ľudskej stránke. Dúfam, že sa všetci doliečia a od leta sa pripoja k tímu.

V súťaži dali viac gólov ako my len prvé tri mužstvá. Svedčí to o dobrej ofenzíve mužstva?

- Dali sme 53 gólov, z toho Vajagič 21 a Boďa 11, čo sú slušné čísla. Vzhľadom na spôsob hry, rozostavenie a úlohy hráčov v ňom však nie som spokojný s našou efektivitou. Vajagič zahodil viac ako polovicu svojich gólových príležitostí a tiež nám chýbajú góly Repáňa, prípadne iného krídelníka. Výsledkom slabej efektivity je, že nemáme toľko bodov, ako by sme chceli. Pre mňa zaujímavým ukazovateľom je celkové skóre, ktoré máme lepšie ako viaceré mužstvá nad nami. To dokazuje, že sa snažíme hrať ofenzívny futbal, no nepodarilo sa nám dotiahnuť do víťazného konca viacero remízových zápasov. Ani za remízy 2:2 či dokonca 3:3 sa body navyše nedávajú.

Po ktorom jarnom zápase ste z ihriska odchádzali najspokojnejší a prečo?

- Celý začiatok jari bol výborný. Zápas s Rimavskou Sobotou takisto v Liptovskom Hrádku, kde sme prehrávali 3:0 a vyrovnali. Kvalitné boli víťazné duely v Lučenci i Žarnovici.

Na ktorý duel by ste, naopak, čo najrýchlejšie zabudli?

Ako som už spomínal, zle sme hrali v závere sezóny a všetko vyvrcholilo prehrou s Kalinovom v poslednom kole.

Aká bola z pohľadu Vladimíra Kuťku nedávno skončená sezóna?

- Celkovo to bol veľmi zložitý futbalový rok, tak pre Fomat ako aj pre mňa. Po vypadnutí z druhej ligy a masívnych odchodoch hráčov bolo prioritou, aby sa mladý káder dokázal adaptovať v tretej lige, ktorá vôbec nie je jednoduchá súťaž. Sezónu by som rozdelil na výsledkové štvrtiny. Úvodná bola zlá a vyvrcholila prehrou doma s Krásnom nad Kysucou. Potom nasledovali veľmi slušné výkony v druhej štvrtine. Jarná časť začala výborne, desať kôl bolo bodovo, výsledkovo i herne veľmi slušných. Naopak, záver sme vyložene zbabrali a tým sa pripravili o výrazne lepšie umiestnenie.

Keď sme pri zbabranom závere, tak v posledných piatich kolách sme získali len jeden bod. Kde boli hlavné príčiny?

- Medzi objektívne príčiny patria spomínané zranenia. V podstate sa nám rozpadla základná zostava a vzhľadom na nízky počet hráčov i problémy s tréningovými plochami sme navyše museli improvizovať aj v tréningovom procese. Nechcem sa však na tieto veci vyhovárať, pretože napriek tomu sme bez akejkoľvek diskusie mali poraziť Tepličku a Kalinovo. Na našom konte by bolo o päť bodov viac, boli by sme vyššie v tabuľke a zrejme by sa naša debata uberala iným smerom. Hlavnou príčinou zlého záveru bol prístup hráčov a ich nasadenie v zápasoch, pod ktoré sa negatívne podpísal fakt, že nás bolo málo, a tak mali isté miesto v zostave. Niektoré výkony boli neakceptovateľné, také, za ktoré si hráči zaslúžili sedieť na lavičke alebo dokonca na tribúne.

Ak nerátame Stašíka, tak cez zimu prišli do kádra len hráči z nižších súťaží. Ako sa im podarilo aklimatizovať v tíme?

- Tomáš Stašík je domáci hráč, ktorý sa vrátil z hosťovania. Jeho výkonnosť sme poznali a vedel som, že bude posilou, ktorá nám pomôže. Christián Chovanec a Michal Vojvoda sa stali pevnými súčasťami základnej zostavy, zvládli tréningový proces a zaradili sa medzi opory. Osobitou kapitolou bol Vuk Vukelič, ktorý na začiatku dával góly, pomohol nám aj béčku, ale nevybojoval si miesto v základnej zostave. Keď v závere dostal väčší priestor, tak jeho výkony neboli presvedčivé.

Ako sa trénerovi pracuje v podmienkach, keď jeho zverenci nemajú vlastnú šatňu a počas sezóny hrajú domáce zápasy na troch rôznych štadiónoch?

- Toto je achillova päta celého klubu, nielen nášho mužstva. Žiaľ, v Martine sa tento stav ťahá už roky a ja s hráčmi ho nevieme ovplyvniť. Ťažko sa mi tiež posudzuje, aký vplyv má na mužstvo, keď nemá šatňu, či domáce ihrisko. Ako trénerovi mi to ani neprináleží hodnotiť. Viem však, že trénovať v letných mesiacoch na umelej tráve, alebo na trávnatej ploche, ktorá je nekvalitná, nie je pre hráčov dobré. Ak máme nacvičovať prihrávky na jeden – dva dotyky, hrať rýchlo a presne, tak na to potrebujeme kvalitnú plochu. Umelá tráva v zime to ako tak spĺňala. Odohrali sme na nej tri kolá a boli na ňu zvyknutí. Ak mám hovoriť za seba, tak sa mi zdalo, že prostredie na Hurbanke nám najviac vyhovovalo ako domáce. Jedno je isté, že ja i hráči budeme veľmi spokojní, ak sa raz nasťahujeme do svojej šatne a budeme hrať na našom ihrisku. Tešíme sa na to, že budeme mať svoj futbalový domov.

Budete pokračovať vo svojej práci pre Fomat aj v novom ročníku?

- Už keď som prichádzal, tak sme sa dohodli, že budeme spolupracovať dlhšie obdobie. Našou spoločnou úlohou je postupnými krokmi budovať mužstvo, ktorého cieľom bude po vybudovaní infraštruktúry postup a etablovanie sa v druhej najvyššej súťaži. Pokračujem v začatej práci ďalej, aj keď viem, že trénerský život je v tomto smere nevyspytateľný. Budeme sa snažiť vytvoriť taký káder, ktorý sa bude schopný posúvať vyššie tabuľkovo aj výkonnostne a napredovať budú i jednotlivci. Teraz si všetci potrebujeme v prvom rade dobre oddýchnuť a načerpať pred novou sezónou, ktorá príde po krátkom lete, dostatok energie. Na záver sa ešte chcem za celý ročník poďakovať všetkým hráčom, realizačnému tímu i funkcionárom, pretože každý priložil ruku k dielu.