Tréner Ladislav Fazika si potrebuje oddýchnuť

Futbalisti Belej skončili v posledných dvoch sezónach vždy na medailových pozíciách. Do tretice sa im už tento husársky kúsok nepodarilo zopakovať.

BELÁ-DULICE. Tím spod Lysca končil v posledných sezónach vo štvrtej lige z našich mužstiev najvyššie. V dvoch predchádzajúcich ročníkoch dokonca vybojoval striebro a bronz. V nedávno skončenej sezóne bola síce Belá medzi Turčanmi opäť najlepšia, no v konečnom účtovaní obsadila až deviate miesto.

Dobré výkony striedali výbuchy

Šiesta priečka po prvej polovici súťaže nebola najhoršou východiskovou pozíciu pred odvetami, v ktorých dokázala Belá vždy zabrať a vylepšiť si priebežne umiestnenie. Tentoraz však na jar klesla ešte o tri miesta nižšie.

„Už v prípravných zápasoch sme podávali nevyrovnané výkony, čo sa, žiaľ, prenieslo i do súťaže. V zime nám odišli nejakí hráči a bolo to cítiť. Predovšetkým strata Miša Haneka sa ukázala ako veľký hendikep. Je to nielen kvalitný hráč a človek, ale dokáže z chalanov okolo seba spraviť lepších futbalistov. A to hovorí za všetko,“ mysli si kormidelník Ladislav Fazika.

Ako už naznačil v predchádzajúcich riadkoch, jeho tím podával počas jari nevyrovnané výkony a to ho stálo lepšie umiestnenie. Asi najlepšie dokreslili rozpoloženie tohto mužstva záverečné kolá. Turčania dokázali doma rozdrviť Diviaky 6:1 a potom poraziť na pomery štvrtej ligy extrémne silný Ružomberok B. Následne však prišiel výbuch a utŕžili v Staškove debakel 3:7.

„Proti papierovému favoritovi sme podali výborný výkon, no zopakovať ho proti celku nášho kalibru sa nám nedarilo. V chalanoch bol veľmi slušný potenciál, žiaľ, nie vždy ho, zrejme vďaka slabšej koncentrácii, dokázali naplno využiť,“ zamyslel sa.

Chcú zostať v obraze

Ani ostro sledované susedské derby proti Žabokrekom nedopadlo podľa predstáv. Dve prehry Belej 1:2 by pred sezónou tipoval asi málokto. „Najmä v druhom zápase sme si za predvedený výkon zaslúžili vyhrať, ale taký je futbal. Potešilo ma však, že sa všetky turčianske tímy vo štvrtej lige zachránili. Veď pred zápasom so Žabokrekmi sa v dedine o ničo inom ako o futbale nehovorí, všetci sa tešia na nedeľu, a tak by to malo byť,“ trafil klinec po hlavičke.

Ladislav Fazika sedel na lavičke turčianskeho celku tri sezóny. V prvej ho priviedol k druhému miestu, v nasledujúcej skončil tretí a v tej aktuálnej dokráčal až do štvrtého kola Slovenského pohára, v ktorom si pred tisíckou fanúšikov jeho zverenci zmerali sily s fortunaligovým Ružomberkom. Napriek týmto fantastickým výsledkom si povedal, že je čas na oddych.

„V Belej som zažil tri fantastické roky a všetkým, s ktorými som počas nich pracoval, sa chcem ešte raz za všetko poďakovať. Ak počítam trénovanie vo Fomate a potom v Žabokrekoch, je to šesť rokov v jednom kole. Cítim, že si potrebujem trochu vydýchnuť. Bez oleja ani auto ďaleko nezájde,“ neodpustil si svoju typickú slovnú hračku, ktorou vie okoreniť každý rozhovor.

Zatiaľ sympatický kouč presne nevie, kedy sa k trénovaniu vráti. Od futbalového diania sa však nechce úplne odtrhnúť. Vždy, keď mu to povinnosti dovolia, plánuje naživo sledovať zápasy v našom regióne, aby získal prehľad o kvalite jednotlivých tímov či hráčov. „Končí so mnou aj moja trénerská dvojička Majo Mada, takže ak budeme do toho chcieť zas naskočiť, chceme byť v obraze,“ v dobrej nálade ukončil rozprávanie Ladislav Fazika.