ARCHÍVNY ČLÁNOK. MARTIN. Pamätáte sa na film oskarového režiséra Stevena Spielberga Schindlerov zoznam? Vytvoril ho v roku 1993 podľa románu austrálskeho spisovateľa Thomasa Keneallyho Schindlerova archa (Schindler's Ark), ktorý vyšiel v roku 1982 a rozpráva dramatický príbeh Oskara Schindlera, nemeckého fabrikanta a asi tisícky Židov, ktorých v období druhej svetovej vojny zachránil od istej smrti.
Oskar Schindler (1908 – 1974) začínal kariéru ako nie veľmi úspešný podnikateľ a obchodný zástupca viacerých firiem. Stal sa členom Henleinovej Sudetonemeckej strany, neskôr aj Hitlerovej Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany a patril k spolupracovníkom nacistickej vojenskej výzvednej služby.
Ako vznikol Schindlerov zoznam
Po nemeckej invázii do Poľska patril k prvým, ktorí sa snažili zo situácie vyťažiť. V Krakove arizoval fabriku na smaltovaný riad, ktorá predtým patrila židovským podnikateľom, postupne ju zväčšil a zamestnával okolo tisíc robotníkov, z ktorých približne polovicu tvorili Židia z Krakovského geta.
Schindlerova fabrika mala od začiatku povesť útočiska, pretože sa tam k židovským zamestnancom správali ľudsky. Schindler pod vplyvom brutálneho zaobchádzanie nacistov s židovskými zajatcami a po krvavej likvidácii Krakovského geta v marci 1943 začal svojich židovských robotníkov ešte intenzívnejšie a účinnejšie ochraňovať.
Pri presune židovského obyvateľstva z Krakovského geta do koncentračného tábora v Plašove (Płaszów), predmestí Krakova, sa dohodol s veliteľom tohto koncentračného tábora Amonom Göthom na osobitnom presune zhruba 700 Židov do pobočného tábora, ktorý zriadil pri svojej fabrike.
Tu mali podstatne lepšie postavenie. Keď mal byť v roku 1944 plašovský koncentračný tábor v obave pred blížiacou sa Červenou armádou likvidovaný a väzni zavraždení v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau, Schindler pomocou nemalých úplatkov a kontaktov dosiahol presun asi tisíc Židov do svojej novej muničnej fabriky v českej obci Brněnec neďaleko Svitav, kde sa dočkali konca vojny.
Príbeh obchodíka: Svet mal McDonald´s, Martin Frito. Turčiansky fastfood oslavuje 35 rokov Čítajte Mená týchto zajatcov židovskej národnosti tvorili povestný „Schindlerov zoznam“.
Anna Duklauerová bola medzi Schinlerovými Židmi
Zdalo by sa, že táto kapitola protifašistického odboja plná ľudskosti nemá so Slovenskom a Martinom nič spoločné. Medzi „Schindlerovými židmi" však bola aj Anna Duklauerová (1922 – 1997), ktorá sa po vojne vydala za martinského právnika a podnikateľa Jána Perla, a dve desaťročia žila s rodinou v Martine.
Narodila sa v dedinke Szczawnica, v okrese Nowy Targ, ale pred vojnou žili s rodičmi, bratom a sestrou v Zakopanom. Po napadnutí Poľska sa v roku 1939 dostali do jednoizbového bytu v Krakovskom gete.
Brat Móric, blondiak s modrými očami vyzeral ako kresťan, mysleli teda, že má nádej prežiť. Pomohli mu preto k úteku, no on sa po čase vrátil, pretože nevedel zostať bez rodiny. Nemci ho našli, naložili do auta a chceli odvliecť. Matka v snahe pomôcť mu sa rozbehla za autom, no napokon ich zobrali oboch.
Annu s otcom a sestrou Ernou v roku 1942 odvliekli do koncentračného tábora v Plašove. Obe spočiatku pracovali v práčovni, no Annu neskôr vybral Oskar Schindler, resp. jeho pomocník, pre prácu vo svojej fabrike. Nechcela opustiť svojich najbližších, no oni ju presvedčili, aby šla.
Keď v roku 1944 fabriku v Plašove zatvorili zamestnanci mali byť prevezení do Československa. Vlak, do ktorého naložili ženy, medzi nimi aj Annu, však omylom odišiel do Osvienčimu, kde im hrozila istá smrť.
Našťastie Schindler zistil, že ich poslali na iné miesto, a podarilo sa mu dosiahnuť, aby sa dostali do Československa.
Busta od jednorukého brata a suvenír z Japonska. Pripomíname si výročie dvoch literátov Čítajte V Zakopanom Anna zistila krutú pravdu
Po vojne sa Anna vrátila do Zakopaného aby pátrala po príbuzných, no zistila len krutú skutočnosť že všetci jej najbližší, otec, matka, brat aj sestra, sú mŕtvi.
Po čase sa zoznámila s Martinčanom Jánom Perlom, ktorý tiež zažil na vlastnej koži prenasledovanie z rasových dôvodov, vydala sa za neho a začala nový život. V Martine asi nik nevedel, čo musela prežiť.
Podrobnosti o svojich osudoch v tejto krutej dobe nerozprávala ani najbližším. Chcela zabudnúť. Rozhovorila sa až ku koncu života keď si aj vďaka Spielbergovmu filmu uvedomila, že ľudia chcú jej príbeh počuť a že prišiel čas vyrozprávať ho.
Pozvali ju do Bieleho domu, kde ju prijala prvá dáma USA Hillary Clintonová, vystupovala v televízii, písali o nej viaceré noviny a pozývali ju na besedy do škôl.
V Tatrách založil symbolický cintorín, chatárčil a po skalách liezol s maliarskou výbavou Čítajte Perlovci sa venovali podnikaniu
Perlovci patrili k popredným martinským židovských rodinám, ktoré sa venovali podnikaniu. Najstarší známy člen rodu v Turci Gerson Perl podľa rodinných spomienok prišiel do tohto kraja z okolia Nového Jičína, kde žila rozvetvená rodina tohto priezviska a jej členovia sa venovali výrobe liehových nápojov.
Okolnosti príchodu Perlovcov do Turca nie sú zatiaľ presne známe, isté je len to, že Gerson Perl v roku 1842 žil v Sučanoch a mal už dvoch synov a dcéru.
Gerson Perl so synmi Žigmundom a Jánom, resp. Johannom sa niekedy v polovici 19. storočia usadil v Mošovciach. Bratia podnikali spoločne, Ján (Johann) viedol obchod s miešaným tovarom a Žigmund octáreň a liehovar. Žigmund sa však po čase presťahoval do Martina a Ján (Johann) zostal v Mošovciach.
Trinásť rokov hľadali budovu na kultúrny dom, za štyri mesiace nakoniec postavili vlastnú Čítajte V Martine chcel Perl postaviť liehovar, no neuspel
Žigmund Perl v roku 1873 kúpil v Martine na hlavnej ulici dva susediace domy s pozemkami a v nasledujúcom roku ho prijali medzi tunajších mešťanov. V roku 1873 mu vydali živnostenské oprávnenie na obchod s miešaným tovarom v Martine.
Aj pri svojom martinskom obchode založil výrobňu liehových nápojov, alebo ju sem presťahoval z Mošoviec. V roku 1890 požiadal príslušný krajský súd o zmenu predmetu podnikania a namiesto pôvodného obchodu s miešaným tovarom si dal zapísať obchod s liehom a vínom.
V roku 1896 a potom ešte aj jeho syn v roku 1915, sa pokúšal získať povolenie na stavbu liehovaru, no slúžny rešpektoval nesúhlas susedov a mestského predstavenstva a povolenie nevydal.
Postupne rozvinul ďalšie podnikateľské aktivity. Pôsobil vo výbore Turčianskeho obchodného a úverového ústavu, v ktorom ho neskôr zvolili do funkcie predsedu. Tento ústav založili v roku 1872 martinskí podnikatelia, obchodníci, nájomcovia veľkostatkov a krčmári podporujúci vládnu politiku a mal sa stať protiváhou martinskej Sporiteľne, úč. spol., založenej v roku 1868 príslušníkmi slovenského národného hnutia.
Môjho otca vzali od rodičov do Nemecka na prevýchovu, spomína autorka knihy Nemecká krv Čítajte Ústav, neskôr sídliaci v novom dome lekára Jakuba Haasa, ktorý sa stal jeho generálnym riaditeľom, v roku 1906 splynul s Turčianskou úvernou bankou založenou v roku 1906 s pomocou budapeštianskej Všeobecnej úverovej banky.
Žigmund Perl zostal členom riaditeľstva nového ústavu. V roku 1899 sa zúčastnil na založení rafinérie minerálnych olejov založenej jeho synovcom Henrichom.
V jednom dome býval a podnikal, druhý prenajímal
Po kúpe domov ich Žigmund Perl stavebne upravil, spojil murovanou bránou a obidve stavby zjednotil fasádou. Jeden dom užíval na svoj byt a podnik a druhý dal do prenájmu. Dlhší čas tu bol nájomníkom Andrej Brtáň s manželkou, ktorí viedli pohostinstvo.
Ich podnik patril k obľúbeným miestam slovenskej spoločnosti a bol známy prvotriednymi jedlami a nápojmi. Neskôr Brtáňovcov v nájme pohostinstva vystriedal Miloš Jesenský s manželkou Kristínou, rod. Skorkovskou.
Žigmund Perl bol úspešným podnikateľom, čo sa odzrkadlilo aj na jeho majetkových pomeroch, vďaka ktorým bol v rokoch 1896 – 1904 virilným členom výboru Turčianskej župy. Virilisti tvorili polovicu členov župného, resp. municipiálneho, výboru a stali sa nimi automaticky obyvatelia, ktorí platili najvyššie priame dane.
Žigmund Perl sa stal i členom martinského obecného výboru. Angažoval sa v miestnej židovskej náboženskej obci a v Spolku Chevra Kadiša mu zverili predsednícku funkciu. Zomrel 26. 8. 1908 v Martine.
Kým inde mali kroje, ženy v Turci nosili vzory z Afriky aj Ameriky. Riskovali tým sankcie Čítajte Rodina bola bohatá na dievčatá
V manželstve s Mínou, rod. Schulzovou, dcérou Izáka Schulza (Schulcz) zo Sučian, mal viac detí. Do Martina sa prisťahovali už s Rozáliou, Karolínou, Viliamom, Reginou, Henrichom (nar. 1868), Paulínou (nar. 1870), Emmou (nar. 1872) a v Martine do rodiny pribudol syn Albert (nar. 1874) a dcéra Jana, resp. Anna (nar. 1877). Okrem nich ďalšie dve deti zomreli v detskom veku.
Rodina bola bohatá na dievčatá, ktoré postupne z domu odchádzali. Prvá sa vydala Rozália za obchodníka Júliusa Eichwalda do Čadce, potom Regina za obchodníka Alexandra Hermanna do mestečka Buda Bicske, Karolína za zámočníka Jakuba Poppera pochádzajúceho z Bytče, Paulína za Dávida Atlasa z Prešova, Emma za Žigmunda Mangolda do Piešťan a napokon Anna, resp. Jana, za obchodníka Dezidera Kleina, do Košíc.
Žigmundov najstarší syn Viliam sa usadil v Seredi, založil a viedol strojáreň a zlievareň pod názvom Perl a spol., resp. Perl és társa“. Pôsobil v správe tunajšej filiálky Nitrianskej sporiteľne. Žigmundov prostredný syn Henrich sa stal obchodníkom a usadil sa v Budapešti.
Smutný osud Alberta Perla
V Martine zostal len Žigmundov najmladší syn Albert, ktorý prevzal otcov podnik. Koncom roku 1915 získal povolenie aj na výrobu liehu, rumu a likérov v Necpaloch, Viedol vlastný podnik a v roku 1921 sa stal aj spoluzakladateľom Družstva ústredného liehovaru v Turč. Svätom Martine.
Kvôli ikonickej stavbe predali v Martine horu. Slovákom dlho neslúžila, vzali im ju Maďari Čítajte Pripomeňme, že ďalšími spoluzakladateľmi a členmi družstva boli Matúš Dula, advokát z Martina, Pavol Halaša, Ján Kohút, obaja lekári z Martina, Edmund Lazar z Liptovského Mikuláša, Slavo Országh, statkár z Laclavej a Miloš Thomka, obchodník z Martina.
Predmetom podnikania družstva bola výroba a predaj liehových nápojov, pričom vyrábali najmä slivovicu, borovičku a likéry. Obchodným správcom podniku sa stal Albert Perl, od ktorého malo družstvo prenajaté výrobné aj obchodné miestnosti.
Pripomeňme, že ako úradníčka tu pracovala Oľga Mitrovská, rod. Meličková, manželka akademnického maliara a spisovateľa Milana Th. Mitrovského.
Podnikanie Družstva ústredného liehovaru však nebolo veľmi úspešné. Prispela k tomu najmä veľká hospodárska kríza. Podnik hospodáril so stratou a členovia sa už v roku 1933 rozhodli družstvo likvidovať s veľkou stratou. Bolo to však už bez Alberta Perla, ktorého finančné problémy dohnali 29. 7. 1927 k samovražde.
Albert Perl bol váženým mešťanom, pôsobil v obecnom zastupiteľstve a vykonával aj funkciu predsedu martinskej Židovskej náboženskej obce. V rokoch 1906 – 1913 bol i virilným členom výboru Turčianskej župy.
Jeho manželka Izabela, rod. Rosenthalová, pochádzala z obce Kovárce v Trenčianskej župe, kde sa narodila v roku 1878. Mali päť detí – Vilmu (nar. 1902), Malvínu (nar. 1903), Jozefa (nar. 1904), Juraja (nar. 1907) a Jána (nar. 1910).
Vilma zomrela okolo roku 1920 na chrípku. Druhá dcéra Malvína (Malka) sa v roku 1933 vydala za Kolomana Scheibera zo Sopronu a neskôr si zmenili meno na Szokolai.
Po Albertovej smrti sa vedenia podniku ujala jeho vdova Izabela. S pomocou dospelých detí sa jej podarilo rodinný podnik udržať v činnosti, musela však predať viaceré nehnuteľnosti.
Malá Maďarka z predminulého storočia opäť žiari, postarali sa o to vrútockí modelári Čítajte Podnikala na základe živnostenského listu na výrobu rumu a likérov vo veľkom z roku 1925 a živnostenského listu na listovanie šťavy z ovocia z roku 1920 a pôvodný predmet podnikania rozšírila v roku 1930 aj o veľkoobchod s vínom a pivom.
Podnik chceli zachrániť dobrovoľnou arizáciou
Po rozbití Československa a vzniku Slovenskej republiky v roku 1939 sa však Perlovci ocitli vo vrstve obyvateľstva potláčanej a prenasledovanej vládnym režimom, ktorého cieľom bolo vylúčiť Židov z hospodárskeho života Slovenska.
Perlovci už v roku 1939 pochopili situáciu, predvídavo sa snažili svoj podnik zachrániť dobrovoľnou arizáciou. Prvý pokus v júli 1939 nedopadol dobre. Potom Izabela Perlová začala rokovať s Vendelínom Moňákom z hornej Oravy, ktorý bol v tom čase hostinským na Vrútkach.
Už v októbri 1939 ho prijala za spoločníka a podnik transformovali na novú verejnú obchodnú spoločnosť, v ktorej mal V. Moňák väčšinový podiel 51 percent. P
Po čase však došlo k druhej fáze arizácie a napokon Ústredný hospodársky úrad 20. 8. 1941 vydal rozhodnutie o prevode podniku Perlovcov na nežidovské združenie Vendelín Moňák a spol., výroba rumu, likérov a liehových nápojov a veľkoobchod s vínom a pivom, ktorého vlastníkmi sa mali stať Vendelín Moňák a Oľga Mitrovská, každý v podiele 50 percent.
Vendelín Moňák patril k ľuďom, ktorí využili novú politickú situáciu. Naproti tomu jeho zámery sa snažila pacifikovať Oľga Mitrovská, predtým dlhoročná zamestnankyňa a spolupracovníčka Perlovcov, ktorá im všemožne pomáhala.
V Sučanoch obnovili rodný dom štátnika, ktorý bol tri dni československým prezidentom Čítajte Už nie majiteľ, ale destilatér Ján Perl
Izabela Perlová so synmi Jánom a Jurajom zostávali v Martine. Ján viedol výrobu a v roku 1943 novým vlastníkom podniku ministerstvo vnútra povolilo jeho zamestnávanie v pracovnom zaradení destilatéra.
Perlovcom sa darilo prežívať aj vďaka viacerým priateľom či jednoducho slušným ľuďom. Predovšetkým istý vyšší policajný úradník vždy, keď hrozila protižidovská razia, poslal niekoho, aby Jána Perla vystríhal. Ten potom odišiel na niekoľko dní do hôr, a tak sa zachránil.
Ak však predsa len prišla „nečakaná návšteva“ mohol vyskočiť z okna zadnej časti domu do dvora Čajdovcov, s ktorými Perlovci žili v priateľstve. Bývala tu s deťmi Anna Čajdová, rod. Rollová, vdova po predčasne zosnulom Mikulášovi Čajdovi (1891 – 1925), úradníkovi Tatra banky a známom martinskom ochotníckom hercovi.
Izabela sa na začiatku vojny formálne vydala za kresťana, lekára Erdélyiho, v nádeji že jej tento krok poskytne ochranu. Bolo to účinné, no len do istého času.
Po potlačení Slovenského národného povstania a obsadení Martina nemeckou armádou ju 20. 9. 1944 odvliekli do koncentračného tábora v Osvienčime. Dá sa hovoriť o obrovskom šťastí, že prežila.
Jej synovia sa v čase, keď sa situácia pre Martinčanov židovského pôvodu stávala nebezpečnou, rozhodli odísť do Budapešti, kde sa im podarilo zachrániť.
Ján sa po vojne snažil svoj podnik oživiť
Po vojne sa Perlovci vrátili do Martina. Na podnik arizátorov bola najprv uvalená národná správa a neskôr podnik dohodou vrátili pôvodnej vlastníčke Izabele Perlovej. Zakrátko ho prevzal syn Ján, no bez tovaru a dokladov s poškodeným a čiastočne zničeným inventárom.
Pôvodnú chatu na znak pomsty vypálili Nemci, z tej ďalšej sa stala legenda. Teraz patrí deťom Čítajte Ján Perl sa v roku 1947 oženil s Annou Duklauerovou, a v Martine sa im narodili deti Sonia Miriam (1948), Pavel (1951), a Július (1952). Aj keď vyštudoval právo, rozhodol sa venovať podnikaniu a obnove rodinného podniku.
Podarilo sa mu pôžičkami získať kapitál, nakúpil stroje, inventár podniku tak doplnil a opravil a objednal lieh. Podnik vedený pod názvom Martinská likérka začal prosperovať.
Blížil sa február 1948, keď v Československu nastolili nový totalitný politický režim. Ten bol proti akémukoľvek podnikaniu a tak aj Perlovcom ich podnik opäť odňali. Vo výrobných priestoroch boli umiestnené prevádzky socialistického obchodu a podľa spomienok Júliusa Perla istý čas v cisternách na lieh skladovali vajcia. Časť priestorov zostala prázdna a opustená.
Ján Perl, ktorý vyštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave, sa po znárodnení rodinného podniku vrátil k povolaniu právnika a pracoval v novom strojárskom podniku Kriváň.
No v období stalinizmu ho okolo roku 1950 ako bývalého podnikateľa a kapitalistu preradili do výroby. Až po desiatich rokoch sa mohol opäť vrátiť k povolaniu právnika a zamestnanie si našiel v Žiline, potom v Martine.
S rodinou emigroval do Izraela, potom do Ameriky
V roku 1965 emigroval s rodinou do Izraela a v roku 1969 do USA. Zomrel 8. 6. 1989 v meste Virgina Beach v štáte Virginia. Jeho manželka Anna tam ešte pracovala ako krajčírka pre viaceré obchodné domy. Zomrela 11. 3. 1997 v Norfolku v štáte Virginia.
Ich dcéra Sonia sa vydala za Normana Victora Cohena a žije s rodinou v meste Norfolk. Obaja synovia vyštudovali elektrotechniku a úspešne sa uplatnili v USA. Pavol, resp. Paul, s rodinou žije vo Washingtone DC a Július v Bostone. Rodina sa rozrástla a v USA žije dvanásť vnukov a vnučiek Jána a Anny Perlovcov, ktorí majú od 12 do 42 rokov.
Ľuba Pauloviča zo skúšky odviezol farár na trabante Čítajte Aj starší synovia Alberta Perla opustili Martin. Najstarší Jozef sa už po vypuknutí druhej svetovej vojny v roku 1940 vysťahoval do USA, kde zomrel v roku 1969 v štáte Virginia.
Prostredný syn Juraj Perl, ktorý sa so záľubou venoval šachu a v mladosti tiež sporadicky pracoval v rodinnej firme, sa neskôr usadil v Bratislave, kde zomrel v roku 1994. Jozef ani Juraj si rodinu nezaložili.
Aj keď Perlovci v dôsledku politických okolností opustili Martin, patria do jeho histórie. Po odchode z Martina svoj dom, resp. to čo z neho zostalo, predali rodine Chladnúchovcov, ktorá na jeho mieste postavila nový poschodový polyfunkčný dom.
Hradu hrozí zmiznutie z mapy. Zachraňujú ho návštevníci Čítajte
