MARTIN. Pamätáte sa na film oskarového režiséra Stevena Spielberga Schindlerov zoznam? Vytvoril ho v roku 1993 podľa románu austrálskeho spisovateľa Thomasa Keneallyho Schindlerova archa (Schindler's Ark), ktorý vyšiel v roku 1982 a rozpráva dramatický príbeh Oskara Schindlera, nemeckého fabrikanta a asi tisícky Židov, ktorých v období druhej svetovej vojny zachránil od istej smrti.
Oskar Schindler (1908 – 1974) začínal kariéru ako nie veľmi úspešný podnikateľ a obchodný zástupca viacerých firiem. Stal sa členom Henleinovej Sudetonemeckej strany, neskôr aj Hitlerovej Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany a patril k spolupracovníkom nacistickej vojenskej výzvednej služby.
Ako vznikol Schindlerov zoznam
Po nemeckej invázii do Poľska patril k prvým, ktorí sa snažili zo situácie vyťažiť. V Krakove arizoval fabriku na smaltovaný riad, ktorá predtým patrila židovským podnikateľom, postupne ju zväčšil a zamestnával okolo tisíc robotníkov, z ktorých približne polovicu tvorili Židia z Krakovského geta.
Schindlerova fabrika mala od začiatku povesť útočiska, pretože sa tam k židovským zamestnancom správali ľudsky. Schindler pod vplyvom brutálneho zaobchádzanie nacistov s židovskými zajatcami a po krvavej likvidácii Krakovského geta v marci 1943 začal svojich židovských robotníkov ešte intenzívnejšie a účinnejšie ochraňovať.
Pri presune židovského obyvateľstva z Krakovského geta do koncentračného tábora v Plašove (Płaszów), predmestí Krakova, sa dohodol s veliteľom tohto koncentračného tábora Amonom Göthom na osobitnom presune zhruba 700 Židov do pobočného tábora, ktorý zriadil pri svojej fabrike.
Tu mali podstatne lepšie postavenie. Keď mal byť v roku 1944 plašovský koncentračný tábor v obave pred blížiacou sa Červenou armádou likvidovaný a väzni zavraždení v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau, Schindler pomocou nemalých úplatkov a kontaktov dosiahol presun asi tisíc Židov do svojej novej muničnej fabriky v českej obci Brněnec neďaleko Svitav, kde sa dočkali konca vojny. Mená týchto zajatcov židovskej národnosti tvorili povestný „Schindlerov zoznam“.
Anna Duklauerová bola medzi Schinlerovými Židmi
Zdalo by sa, že táto kapitola protifašistického odboja plná ľudskosti nemá so Slovenskom a Martinom nič spoločné. Medzi „Schindlerovými židmi" však bola aj Anna Duklauerová (1922 – 1997), ktorá sa po vojne vydala za martinského právnika a podnikateľa Jána Perla, a dve desaťročia žila s rodinou v Martine.
