Dotyky a spojenia majú za sebou 14 ročníkov, festival svoje opodstatnenie nemusí dokazovať. No predsa, jednotlivé ročníky sa vyvíjali, nadobúdali aj nový obsah, takže predsa len položím otázku: Je takáto prehliadka profesionálneho divadla na Slovensku potrebná? Prečo?
- Určite áno. Dotyky a spojenia sú na Slovensku ojedinelým festivalom už len svojim dramaturgickým zameraním. Na jednom mieste v pomerne krátkom čase totiž prezentujú reprezentatívne inscenácie profesionálnych slovenských divadiel. Tak má nielen divák možnosť vidieť za päť dní to najzaujímavejšie, čo sa urodilo za posledný rok na našich javiskách, ale i slovenskí divadelníci majú možnosť konfrontovať svoje javiskové výsledky. Dotyky a spojenia sú vlastne prehliadkou úrovne súčasného slovenského divadla a ich funkcia vyplýva už priamo z názvu festivalu.

Počas týždňa s divadlom sa v Martine opakovane zdôrazňovalo, že festival je taký, aká je divadelná sezóna na Slovensku. Takže, aká bola uplynulá divadelná sezóna naprieč celým spektrom, či už v divadle pre deti, činohre, tanečnom divadle až po hádam alternatívu?
- Podobnú otázku som za posledné dni dostal hneď niekoľkokrát. A musím len zopakovať slovo, ktoré to vystihne najlepšie: rôznorodá. A to v každom smere. Za posledných dvanásť mesiacov (musím však podotknúť, že Dotyky a spojenia nesledujú premiéry od júna do júna ako funguje divadelná sezóna, ale od apríla do apríla) sa zrodilo hneď niekoľko pozoruhodných inscenácií, ako napríklad Jánošík v Divadle Andreja Bagara v Nitre, Znovuzjednotenie Kóreí v Štátnom divadle Košice, Neznesiteľne dlhé objatia v Mestskom divadle Žilina, ale i napríklad Elity v Slovenskom národnom divadle, ktoré sa však z technických príčin nedali priniesť do Martina. Podobný osud asi postihne aj júnovú premiéru v SND dramatizáciu Tolstého románu Vojna a mier, ktorá mala premiéru týždeň pred začiatkom festivalu. Mohli by sme s ňou síce počítať do nasledujúceho ročníka Dotykov a spojení, ale žiaľ technická náročnosť inscenácie naše snahy zastaví už pri počiatkoch úvah. Mnohé výborné inscenácie tak musíme na festivale každoročne oželieť.