MARTIN. Aj vy ste stretli niekde na turčianskych cestách veselého človeka v kroji, ktorý za sebou ťahá vozíček s knihami? To sa pred tromi mesiacmi vydal po Slovensku Jano Cíger z Mädokýša po stopách svojho vzoru Mateja Hrebendu - národného buditeľa a ľudového spisovateľa 19. storočia, ktorý predával knihy a rozvážal ich po slovenských dedinách.
Jano Cíger bude ešte pár týždňov pokračovať vo svojej púti, no doteraz už má za sebou množstvo zážitkov. Veď stihol navštíviť mnohé miesta, aby nielen nabádal ľudí k čítaniu, ale s nimi aj veslo podebatoval a rozdával tak zároveň radosť a dobrú náladu. Občas ide vlakom, autom či autobusom, no vytýčených 160 kilometrov si i tak odkráča. Cieľom sa stali rôzne školy a knižnice na Slovensku.
Spomienka na svoje školské časy
„Základnou filozofiou môjho tretieho putovania je ísť tentoraz za deťmi rôzneho veku, pre ktoré môže byť téma Mateja Hrebendu atraktívna. Zároveň mám množstvo osobných zážitkov, takže i tie by ich mohli zaujať,“ vysvetľuje martinský antikvár.
Prvou Jankovou zastávkou bola jeho bývalá Základná škola na Priehradnej ulici v martinskej Priekope. Od svojho antikvariátu v centre Martina sa tam pešo vybral v spoločnosti dobrého kamaráta Mariána Lechana, redaktora Televízie Markíza a ten symbolicky zastal úlohu pomocníka, akého mal kedysi Hrebenda.
Neskôr sa vypravil na besedu so školákmi do knižnice v Turčianskych Tepliciach. Trasu za deťmi si skrátil vlakom, no späť išiel po svojich. Ako spomína, cesta bola zo začiatku pohodová, no potom ho zastihol nepríjemný lejak.
Psychické i fyzické vypätie
Najhoršia z Cígerových doterajších etáp spomedzi všetkých ročníkov bola pešia púť z Dolného Kubína, kde opäť absolvoval besedu s miestnymi žiakmi. Na Oravu išiel vlakom, no späť domov s cieľovou zastávkou Kraľovany si 17 kilometrov odkráčal pešo popri hlavnej ceste.
„Bola tam veľmi úzka cesta a keďže bol piatok, premávka bola šialená. Navyše som postrehol, že asi 90 percent ľudí telefonuje za volantom, čiže nebolo mi všetko jedno,“ spomína si. V Istebnom sa dokonca stal svedkom hromadnej dopravnej nehody.
„Neďaleko odo mňa sa zrazilo viacero áut a stačilo, aby išli o čosi rýchlejšie a skončili by rovno na mne. Táto pešia trasa bola poriadny záber nielen na fyzičku, ale najmä na psychiku, lebo som musel byť neustále v strehu,“ vykresľuje J. Cíger.
V sprievode Kláštorčanov
Svoju ďalšiu nedávnu etapu venoval aktívny Martinčan prvým slovenským gymnáziám.
Jednu príjemnú besedu tak strávil s asi 150 školákmi v ZŠ Kláštor pod Znievom, ktorá je treťou budovou tamojšieho gymnázia.
„Som rád, že v Kláštore sa mi podarilo cez videohovor pozdraviť tiež študentov Prvého slovenského literárneho gymnázia v Revúcej a porozprávať sa so zástupkyňou školy, keďže v tom čase sa rozhodovalo o osude a ďalšom pokračovaní tohto gymnázia,“ vykresľuje známy martinský antikvár.
Po milej diskusií a veľkom záujme kláštorských žiakov o život Mateja Hrebendu, odprevadili všetci besedujúci Jana Cígera von pred školu a spolu s ním prešli dedinou k druhej budove prvého slovenského gymnázia, kde je v súčasnosti Pamätná izba obce.
„Môj starý otec tam 18 rokov robil sprievodcu, takže bolo príjemné sa ocitnúť v týchto priestoroch dýchajúcich históriou,“ usmieva sa J. Cíger, ktorý sa odtiaľ v sprievode malých Kláštorčanov vydal popri kostole smerom k prvej budove slovenského gymnázia, ktorá aktuálne slúži cirkvi a takto bok po boku došli až na koniec obce. Odtiaľ už Jano Cíger pokračoval sám smerom na Martin, aby neobišiel ani historickú budovu prvého evanjelického gymnázia v Martine.
„Detváky z Kláštora boli veľmi milé, celou cestou mi džavotali, takže to bolo príjemná a veselá spoločnosť,“ pochvaľuje si J. Cíger. Ako ďalej hovorí, cestou do Martina ho veľmi potešilo i náhodné stretnutie s obyvateľmi Slovian, ktorí si pamätali ešte na jeho starých rodičov.
Atrakcia na ceste
Jedno je však isté. Jano Cíger kráčajúci s vozíkom po cestách Turca rozhodne pútal pozornosť.
„Atrakcia som bol tak či tak, veď v Turci ma mnohí poznajú, takže mi aj kývali z áut alebo sa dokonca pri mne pristavili a prehodili sme pár slov,“ referuje.
Jano Cíger už má plány, kam sa čoskoro vyberie na svoju ďalšiu etapu tohtoročnej Hrebendovskej púte.
Ako spomína, v priebehu prázdnin začne liptovskú etapu s názvom Tisícročná včela, ktorú venuje svoju kamarátovi a spisovateľovi Petrovi Jarošovi. Preto pôjde 22 kilometrov z Jarošovho rodiska – z Hýb až do Liptovského Mikuláša, kde si ako cieľ vytýčil Knižnicu Gašpara Fejerpatakyho Belopotockého. Keďže Hrebenda chodil kedysi od Belopotockého brávať knihy, ktoré potom rozdával.
Etapa pre spisovateľov
Martinský antikvár má tiež v pláne jednu vlakovú etapu, a to rovno do Prahy. Tam je na Olšanskom cintoríne pochovaný slovenský básnik, spisovateľ i politik Ján Kollár a Hrebenda aj jemu v minulosti dodával literatúru určenú pre vzdelancov.
„Dúfam, že do Prahy sa niekto odhodlá ísť so mnou. Touto cestou chcem vzdať poctu Kollárovi, ako rodákovi z Turca a jeho stretnutiam s Hrebendom,“ vykresľuje J. Cíger a dodáva, že premýšľa ešte nad záverečnou etapou, ktorú by chcel absolvovať začiatkom septembra. Jej trasa by viedla z Modry do Budmeríc a venoval by ju Ľudovítovi Štúrovi a všetkým slovenským spisovateľom.
