LINZ, MARTIN. V samostatnej ére Slovenska nebola nikdy nezamestnanosť nižšia ako v dnešných časoch. Ekonomike sa darí a zdá sa, že prácu si v našich končinách môže pomaly zohnať každý, kto má o ňu skutočný záujem.
K nízkej nezamestnanosti však prispieva aj to, že nemálo ľudí zo Slovenska odišlo pracovať do zahraničia. V posledných rokoch je medzi našincami obľúbené Rakúsko. Robia tam mladí, ale aj tí skôr narodení.
Za lepším životom do zahraničia
K susedom vlani v máji odišiel aj Martin Hanečák z Martina, pridal sa k priateľke Petre Skrysovej, ktorá do Rakúska odišla ešte o tri mesiace skôr.
„Na Slovensku som mal síce prácu, zamestnaný som bol na železniciach, kde som robil signalistu, ale viete, ako je to u nás s platmi. Síce poctivo robíte, ale zarobíte málo a ledva tak stíhate pokryť bežné mesačné výdavky. Mladí sa nemajú ako postaviť na nohy. Bez hypotéky, ktorú máte na krku 20 i 30 rokov, sa nedostanete k bytu či rodinnému domu. A keď už máte niečo svoje, tak potom tŕpnete, či dokážete úver každý mesiac splácať. My s priateľkou takto žiť nechceme, preto sme sa rozhodli odísť von. Aspoň zarobiť na byt,“ povedal 28-ročný Martin Hanečák.
Na úvod veľmi pomohli krajania
K rozhodnutiu mladého páru pomohlo aj to, že v Linzi už dlhšie žijú a pracujú aj ich priatelia z Martina.
„Bez nich by sme možno aj neodišli, predsa len ísť niekam, kde nikoho nepoznáte, nie je sranda. Priatelia nám v začiatkoch boli veľkou oporou. Dokonale nás zoznámili s prostredím a pomohli nám nielen s bývaním, ale najmä pri vybavovaní rôznych úradných záležitostí,“ pochvaľoval si Martin.
Petra začala najprv upratovať, potom sa stala chyžnou a dnes už pracuje ako recepčná v jednom saunovom komplexe. Adaptovala sa rýchlo, ani s nemčinou nemá zásadné problémy.
„So mnou je to horšie, lebo pracujem medzi krajanmi a ešte aj majiteľ firmy je zo Slovenska. Zatiaľ som pochytil z nemčiny len základy, ale na to, čo robím, mi to stačí. Pracujem ako kuriér, rozvážam balíky. Spočiatku to bolo náročné, ale keď som už dostal do krvi svoju trasu, všetko bolo ľahšie. V robote teraz strávim osem hodín, ale pár týždňov pred Vianocami je to o pár hodín denne viac,“ podotkol Martin Hanečák.
Ušetria viac, ako by doma zarobili
No a ako je to s platmi, oplatilo sa odísť? „Ale áno, o tom niet sporu. Spolu s priateľkou tu ušetríme viac, ako by sme doma zarobili. V Rakúsku síce nie je štátom stanovená minimálna mzda, je to vec dohody medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, ale je akýmsi nepísaným pravidlom, že menej ako 1 150 eur nedostanete a hovorí sa, že od septembra to vraj má byť ešte o pár stoviek viac,“ povedal Martinčan.
Zvykli si rýchlo, ale rodina chýba
Na život v Rakúsku sa dá vraj pomerne rýchlo zvyknúť. Životná úroveň je vyššia ako u nás, kvalitnejšia je i infraštruktúra a parádne sú aj podmienky na trávenie voľného času.
„Dôležité je prežiť začiatok a zvyknúť si na iný štýl života, ako ste viedli doma. Najviac vám chýba rodina, potom kamaráti. Za našimi mi bolo clivo a aj preto sa aspoň raz za mesiac vraciame do Martina. Spočiatku mi chýbal aj hokejbal, ktorému som sa ako rozhodca venoval, ale to sa dá prežiť a už mi neprekáža, že som z kolotoča zápasov úplne vypadol,“ zamyslel sa nad nevýhodami Martin Hanečák.
Mladý pár z Turca je v Rakúsku viac ako rok. (zdroj: ARCHÍV MARTINA HANEČÁKA)Naopak, páči sa mu, že život u našich južných susedov je pokojnejší.
„Tu na ľuďoch nevidíte taký stres ako u nás. Žijú pokojnejšie, sú usmievaví, kadečo si môžu dovoliť. Dobrým príkladom sú seniori. Kým tí naši sa poväčšine od istého veku trápia chorobami, rakúski si doslova užívajú život. Veľa cestujú, aktívne oddychujú,“ všimol si Martin, ktorého sme sa spýtali aj na to, ako domáci prijímajú cudzincov.
Hovorí, že je to rôzne. Sú ľudia, ktorí sú rezervovanejší, dlhšie vás skúmajú a sú ľudia, ktorí národnosť vôbec neriešia.
„Zdá sa mi ale, že Slováci sú tu celkom obľúbení, najmä pre ich pracovitosť a aj dobrosrdečnosť. Napríklad Rumunov až tak radi nemajú, ale neviem presne povedať, prečo je to tak,“ uvažoval Martinčan.
Vyzerá to tak, že sa tak skoro nevrátia
Mladý pár z Turca sa zamýšľa aj nad svojou budúcnosťou a je blízko k rozhodnutiu, že v Rakúsku bude chcieť ostať možno dlhšie, ako si pôvodne plánovali.
„Možno aj desaťročia, čo by som si ešte vlani ani nepripustil. Máme solídnu prácu, relatívne dobre zarobíme. Je tu veľa verejných športovísk, parkov, nádherné sú prechádzky k Dunaju. Služby sú možno drahšie, bývanie je skoro porovnateľné, potraviny tiež. Ale viete, ako je to. Človek mieni, život mení, až tak dopredu sa nedá veľa naplánovať,“ lúčil sa Martin Hanečák.
