KARLOVÁ, BLATNICA. Zrejme ešte viac ako dovolenkári sledujú počasie poľnohospodári. Od neho sa veľa odvíja. Ak je dlhšie nepriaznivé, dokáže zničiť aj niekoľkomesačnú robotu a pokaziť celú sezónu. Svoje o tom vedia i v Poľnohospodárskom družstve Gader Blatnica, ktoré patrí v Turci k najväčším.
Jačmeň pokazili mrazy
Zasiatym plodinám nepraje dlhotrvajúce sucho a ani vytrvalé dažde. Na jar vedia šarapatu narobiť aj posledné záchvevy zimy.
„Ozimný jačmeň, ktorý je citlivý na chlad, vyzeral spočiatku nádejne, no tri mrazivejšie marcové dni nám znehodnotili dobre sa črtajúcu úrodu. Najmä v úžľabinách či na krajoch poľa, kde bolo najviac vlahy. Z minuloročných sedemtonových výnosov to teraz vyzerá na štyri. Pre nás je to jedna z kľúčových plodín, pivovary ju od nás berú na výrobu sladu. Žiaľ, straty vyzerajú byť také veľké, že možno nezarobíme ani na náklady,“ povedal Ivan Bonda, agronóm PD Gader Blatnica.
Nevídané sucho
Žatva ozimnej pšenice je už dlhšie na spadnutie, päť kombajnov je pripravených, no už pár dni ju pre nestabilné počasie družstevníci odkladali.
Pšenici na rozdiel od jačmeňa marcový mráz neublížil, je voči nemu odolnejšia. Lenže počasie udrelo iným spôsobom.
„Pekne sa odnožila, bola dobre nabudená, vyzerala krásne, no prišlo sucho. Na niektorých miestach veľmi dlho nepršalo, v Príbovciach mesiac a pol, čo si nepamätajú ani najstarší obyvatelia. Odnože začali odpadávať a sme zvedaví, čo to s úrodou narobí. Vyzerá to na slabší priemer, ale ešte nechcem predbiehať,“ podotkol Ivan Bonda.
Nájazdy lesnej zveri
Repku začali na blatnických poliach zbierať pred pár dňami. Po zasiatí na jeseň bola nádherná.
„Ešte sme si vraveli, že nik-dy predtým taká nebola. Lenže my sa dlhodobo boríme s lesnou zverou, ktorá nám narobí obrovské škody. Na Starinách, oproti Ďanovej, sa asi stopäťdesiatčlenné stádo jeleňov a laní poriadne hostilo. Napriek tomu by mohla byť ale úroda, paradoxne, lepšia ako vlani,“ myslí si Zlatica Holubová, predsedníčka družstva. Celkové škody spôsobené jeleňmi či diviakmi sa v blatnickom družstve minulý rok vyšplhali na 140-tisíc eur.
„To je jeden tristokoňový traktor,“ spočítal agronóm.
Kukurici počasie praje
Súčasné teplé počasie s častými zrážkami praje silážnej kukurici. Na poliach pri Blatnici už vyrástla asi do výšky troch metrov, na konci júla je to viac-menej netypický úkaz.
„Minimálne o dva týždne je všetko posunuté. Vyzerá to tak, že zbierať ju budeme už na konci augusta. Výnos silážnej kukurice máme bežne okolo 40 ton z hektára, teraz by mohlo byť aj okolo 50 i viac. Podstatnú časť spotrebujeme na krmivo,“ povedal Ivan Bonda.
Na kŕmenie zvierat sa využíva i lucerna. V Blatnici ju kosia päťkrát za sezónu.
„Prvá kosba nebola úspešná, zobrali sme len okolo 25-30 percent úrody. Druhá zas bola parádna, tak sa to trochu vykompenzovalo,“ podotkol na záver debaty agronóm Ivan Bonda.