MARTIN. World Choir Games sa tento rok konal v meste Tshwane v Juhoafrickej republike. Je to najväčšie a najprestížnejšie podujatie svojho druhu na svete. V termíne 4. - 14. júla sa na ňom zúčastnilo viac ako 400 zborov zo všetkých kontinentov, pričom len spevákov bolo na podujatí viac ako 16 tisíc.
„Súťažilo sa v rôznych kategóriach, napríklad detské zbory, mládežnícke, zmiešané, mužské, ženské, jazzové, gospelové a iné...“ uvádza nás do prostredia súťaže spevák a manažér martinského zboru Stanislav Škorňa.
Pokračuje, že Cantica si merala sily so svetom v kategórii Sacred music a capella, teda sakrálna muzika bez sprievodu hudobného nástroja.
CANTICA COLLEGIUM MUSICUM
Dnes špičkový komorný zmiešaný spevácky zbor vznikol vo februári 1991, zložený je z približne tridsať členov a vo svojom repertoári má desiatky skladieb prezentujúcich svetovú i slovenskú zborovú tvorbu, vrátane ľudových či sakrálnych i duchovných piesní. Jeho prvým dirigentom bol Božidar Vongrej, dnes zbor vedie Štefan Sedlický. Už v roku 1995 získal zbor prvenstvo na celoštátnej súťaži komorných zborov a odvtedy sa zbierka jeho ocenení rozrástla aj o medzinárodné úspechy. V roku 2001 to bolo napríklad 2. miesto v medzinárodnej súťaži komorných zborov v Jihlave, v roku 2008 hlavná cena na Medzinárodnom zborovom festivale hudobného romantizmu vo Vlachovom Březí. Do zoznamu úspechov si v roku 2010 pripísal zlatú medailu zo svetového festivalu Grand Prix Pattaya v Thajsku, v roku 2016 získal na prestížnom festivale Cancó Mediterrania v Barcelone 2. miesto. Vystupoval pred holandskou kráľovnou Beatrix, v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne i na audiencii u pápeža Benedikta. Cantica vydala doteraz štyri profilové CD nosiče a podieľala sa aj na CD zborových skladieb majstra Jána Cikkera.
Súťažili v populárnej Sacred music a capella
„Táto kategória je vo svete veľmi populárna a bola mimoriadne nabitá výbornými zbormi a ich ambíciami. Súťažilo sa v priestoroch chrámu St. Alban ’ s Cathedral za veľkého záujmu odbornej i laickej verejnosti,“ vracia sa do Juhoafrickej republika manažér.
„Náš zbor pod vedením docenta Štefana Sedlického sa vypäl k výkonu na samej hranici aktuálnych speváckych možností telesa. Prísna porota ohodnotila náš výkon tak, že výsledkom bola zlatá medaila,“ teší sa z úspechu Cantici.
Ako ďalej uvádza, samotné vyhlasovanie výsledkov prebiehalo v obrovskej hale, bolo v nej niekoľko tisícok účastníkov.
„Spolu s nami vytvorili elektrizujúcu atmosféru, v ktorej boli vyhlasované výsledky a zástupcom zborov odovzdávané ocenenia. Keď zaznelo meno Cantici v kombinácii so zlatou medailou, naša radosť nemala konca kraja a tento moment sme slastne prežívali,“ opisuje nekaždodenný okamih S. Škorňa. Dodáva, že v takejto chvíli sa zabúda na množstvo hodín skúšok a driny s tým spojenej...
„Ale bez toho žiaden úspech nepríde. Zlatá medaila bola a je pre nás odmenou a zároveň aj záväzkom do budúcnosti,“ uzatvára túto časť africkej anabázy Martinčanov. Dodáva ešte, že na súťaž si zbor pripravil Salve Reginu Diega Diaz Melgaza, skladbu Josefa Rheinbergera Abendlied, Otčenáš Mikuláša Schneidera Trnavského a Gloriu Jevgenija Iršaia.
Zaspievali si tam, kde bol Nelson Mandela ako doma
Popri samotnej súťaži speváci zbor čas využili na spoznávanie prírodných a kultúrnych zaujímavosti Pretórie a Johannesburgu. Predsa len, pre našinca je to exotika.
„Mali sme možnosť zaspievať si na takých miestach, ako je konštitucionálny súd Juhoafrickej republiky. Je to miesto špeciálne spojené s Nelsonom Mandelom, kde vraj ešte nikto nikdy nespieval. To nám povedali domáci. Alebo aj na najvyššom poschodí najvyššej budovy celej Afriky, ktorá stojí v Johannesburgu. Ktovie, možno nás bolo počuť naprieč celým kontinentom,“ smeje sa na tomto zážitku, lebo zbor si takto spontánne „pospevuje“ na všetkých netypických miestach len tak pre radosť.
Potom sa ešte pár slovami vracia k príprave na zborovú olympiádu. „Vedeli sme, že v tom čase je na juhu Afriky zima, teplota okolo dvadsiatky, rána i večery chladnejšie, tomu sme prispôsobili batožinu. Časový posun sme absolvovať nemuseli, hoci let bol náročný – z Viedne cez Dubaj do Johanesburgu to trvalo zhruba pätnásť hodín. Pribalili sme si aj nejakú-tú slivovičku, na prevenciu sme mysleli a všetci sme sa vrátili v poriadku a v dobrej nálade,“ spomína.
V Afrike sa žiadna nepríjemnosť nekonala
„Ale z Afriky sme aj tak mali veľký rešpekt. Pramenil najmä z očakávania speváckej konfrontácie so svetom, ale aj z obáv o bezpečnosť celého podujatia. Veď južná Afrika už dávno nie je najbezpečnejším teritóriom,“ vracia sa do obdobia pred odletom.
No podľa neho organizátori bezpečnosti celého podujatia venovali náležitú pozornosť, žiadna nepríjemnosť sa nekonala. „Odporučili nám, aby sme si program radšej robili vo väčších skupinách, alebo nás prevážali v autobuse so sprievodcom. Videli sme pár pamätihodností, zaujímavá bola ZOO v Pretórii. Je najväčšia v Afrike, rozmanitosť zvierat úžasná, bolo čo pozerať,“ pochvaľuje poznávací rozmer podujatia. Pár slovami sa opäť vracia k nemu.
Zlato neprišlo z bane, ale z hrdiel spevákov
„Nadviazali sme kontakty s viacerými zbormi, možno z toho budú nejaké pozvania. V pozícii divákov sme boli na pár vystúpeniach. Úžasné bolo sledovať najmä domáce súbory. Obsadili všetky súťažné kategórie. Zaujímavosťou bolo, že ten špičkový, ktorý bodoval najvyššie spolu s nami, tvoria belosi,“ skonštatoval manažér.
„Južná Afrika je vo svete známa aj svojimi baňami na diamanty a zlato. My sme síce v žiadnej bani neboli, ale napriek tomu sme „kus zlata“ vydolovali a priviezli na Slovensko,“ pripomína opäť nevšedný úspech, ktorý preslávil Slovensko v zborovom svete.
„Našu krajinu sme reprezentovali ako jediný zástupca a urobili sme jej určite dobré meno. A takisto aj nášmu mestu Martin. Ďakujeme za podporu všetkým, ktorí nám verili a ktorí nám aj finančne pomohli. Našu účasť z verejných zdrojov podporil aj Fond na podporu umenia,“ uzatvára Stanislav Škorňa.
