MARTIN. „Môj priateľ Dayalan Moodley z Lenasie bol veľmi ochotný navštíviť dnes so mnou opustenú farmu L. Tolstoj neďaleko Lenasie, kde býva”, píše 28. júla 2015 do Martina Cyril A. Hromník, slovenský historik a jazykovedec z Kapského Mesta, ktorý celú akciu sprostredkoval.
„S jeho priateľom, ktorý farmu pozná, sa tam vybrali a odfotografovali, čo sa tam odfotografovať dá. Zrejme nie je tam toho mnoho, veď všetky stavby vraj boli postavené z vlnitého plechu. Asi si ho rozobrali obyvatelia neďalekého Soweta. Dayalan tam našiel nejaké kamene, má ich v kufri a práve je s nimi na ceste z Johannesburgu do Kapského Mesta.”
Prečo Tolstého farma v Afrike?
V roku 1893 prichádza do Južnej Afriky neznámy mladý „farebný“ právnik. Volá sa Móhandás Karamčand Gándhí (1869 – 1948) a pochádza z Indie. Neskôr sa preslávi ako významný aktivista a podstatnou mierou prispeje k osamostatneniu Indie spod britskej koloniálnej nadvlády.
Jeho i Indiu čaká však ešte dlhá cesta. Prvým, dôležitým míľnikom na nej je práve Južná Afrika. Oblasť, kde sa stretajú koloniálne záujmy viacerých európskych mocností a kam smerujú tisíce Indov, aby tu – ako lacná pracovná sila, v biede a za hlbokej sociálnej, politickej i rasovej diskriminácie hľadali šťastie pre seba i svoje rodiny.
Gándhí to chce a má zmeniť. Tu začína jeho Satjagraha, cesta nenásilného zápasu za práva svojich krajanov, inšpirovaná myšlienkami jeho vlastných predkov i mnohých európskych, západných mysliteľov.
Jedným z nich bol ruský spisovateľ, gróf Lev Nikolajevič Tolstoj (1828 – 1910).
Tolstoj, inšpirovaný myšlienkami Východu, starovekej Indie i aktivitami Indov v Južnej Afrike, píše v roku 1908 svoj legendárny List Hindovi, ktorý – publikovaný v juhoafrických novinách – vedie Gándhího k tomu, aby sa osmelil a Tolstého oslovil.
