Zmienka o najstaršom hniezde bociana bieleho v Turci pochádza z roku 1912 a spomína sa v Slovensko Pravne na rokokovom kaštieli zemianskeho rodu Prónayovcov. V roku 1929 sa ďalšie hniezda objavili tiež v Kaľamenovej, Laclavej, Mošovciach, Veľkom Čepčíne, Vrútkach a v roku 1934 v Diviakoch, Laclavej, Mošovciach, Slovanoch a Slovenskom Pravne.
Bocianom sa v Turci vtedy zjavne zapáčilo, lebo v 60-tych rokoch sa podľa zachovaných záznamov spomína už 16 hniezd, no od roku 1972 klesol tento počet na 12. Súviselo to s búraním starých budov, komínov, ale aj zhadzovaním hniezd, ktoré si bociany postavili na elektrických stĺpoch ( Rakovo, Vrútky, Turčianske Kľačany).
Tieto informácie sú známe vďaka výskumu Múzea Andreja Kmeťa v Martine, ktoré zozbieralo údaje do 80-tych rokov 20. storočia, kedy bolo v Turci 24 hniezd bociana bieleho.
Tomuto vtákovi sa veľmi páči aj na vysokých komínoch. Vo Vrútkach napríklad hniezdil skoro 40 rokov na komíne v dielňach, až do kým ho v 70-tych rokoch nezlikvidovali. Potom si vybudoval hniezdo na komíne starej kováčne a až doposiaľ má nové hniezdo na vrútockom starom továrenskom komíne.
V Turanoch si bociany postavili hniezdo v roku 1974 na komíne novopostaveného obchodného domu a v Sučanoch zas na komíne hospodárskeho liehovaru bývalých Schulzových parotehelní.
V starších rokoch hniezdili niektoré páry aj na stromoch či budovách a neskôr si budovali hniezda na elektrických stĺpoch. To je aj prípad Slovian, kde v minulosti bolo bociany biele vídať na štíte humna na spodnom okraji obce v blízkosti rybníkov a teraz sídlia na elektrickom stĺpe. No v Slovianskom katastri však hniezdia tiež bociany čierne, a to v lese neďaleko rybníkov v Slovianskej doline. Dokonca 14. augusta 1959 bolo na lúkach pri Slovanoch migračné sústreďovanie 45 bocianov bielych. Zrejme išlo o jedince z turčianskych populácií.
