MARTIN. Slovenské národné múzeum v Martine už bude čoskoro vidieť z pešej zóny tak, ako to bolo naplánované v historickom projekte z roku 1929. Vďaka zbierke Rozsvieť múzeum sa martinským aktivistom podarilo dať dohromady peniaze na elektroprojekt, podľa ktorého treba opraviť starého nefunkčné štyridsaťročné osvetlenia tejto významnej kultúrnej inštitúcie.
Dátum nebol náhodný
Skúšobné nasvietenie budovy na Malej hore sa konalo v stredu večer v symbolický dátum 8. augusta.
Práve v tento deň položil botanik, archeológ a etnograf Andrej Kmeť základný kameň dolnej, prvej účelovej budovy Slovenského národného múzea v Martine. Múzeum začali stavať z iniciatívy Muzeálnej slovenskej spoločnosti, expozície sprístupnili v roku 1908. Dnes sa volá Múzeum Andreja Kmeťa a plní úlohu regionálneho vlastivedného centra Turca. Minulú stredu preto Združenie Metro, ktoré spolu s miestnymi organizáciami stojí za projektom Rozsvieť múzeum, nasvietilo obe budovy – dolnú v centre mesta a hornú - historicky druhú budovu Slovenského národného múzea.
Zvýši sa atraktívnosť múzea, aj mesta
„Budova Etnografického múzea na Malej hore si zaslúži, aby ju bolo vidieť viac. Preto sme sa rozhodli, že pripravíme zbierku na osvetlenie fasády múzea a opravíme tiež osvetlenie medzi stĺporadím. Pôvodné svetelné zdroje totiž už desiatky rokov nefungujú,“ vysvetlil iniciátor zbierky a riaditeľ združenia Metro Matej Bórik.
Okolie pod múzeom vrátane schodiska bolo doposiaľ osvetlené vo večerných hodinách, ale samotná fasáda nie.
Z vyzbieraných peňazí sa tak zatiaľ zaplatil elektroprojekt. Peniaze ešte treba na zemné práce, osadenie nového osvetlenia medzi stĺpmi, ako i reflektory, ktoré osvetľujú fasádu budovy. Súčasné konzoly a staré výbojky vôbec nevyhovujú technickým požiadavkám a budú ich preto demontovať. Rovnako nefunguje ani elektrická prípojka.
Obnovením osvetlenia sa podľa aktivistov zvýši atraktívnosť múzea a upriami sa pozornosť návštevníkov mesta na túto lokalitu.
Stavba na vyvýšenej terase
Dvojpodlažnú budovu Slovenského národného múzea navrhol Milan Michal Harminc. Ten stavbu umiestnil na vyvýšenú terasu mesta ako jeho dominantu v osi ulice, vedenej priamočiaro z hlavného martinského námestia, odkiaľ je na múzeum výborný výhľad.
Monumentálny ráz získala budova aj vďaka radom 18 kamenných stĺpov na hlavnom priečelí. Prístup k múzeu je preklenutý dlhým kamenným schodiskom, ktoré rozdeľuje desať úsekov s krajinárskymi úpravami. Tento priestor pod múzeom bol pred dvoma rokmi zmenený a mesto odtiaľ odstránilo staré vysoké tuje a iné dreviny, ktoré zakrývali výhľad na budovu a zároveň poškodzovali schody.