SUČANY . Kým jedna partia chcela nezištne urobiť niečo pre ostatných, tá druhá kompletne zničila ich prácu.
Snaha asi tridsiatky dobrovoľníkov, ktorí sa pred štyrmi rokmi rozhodli prinavrátiť patričnú úroveň Sučianskej skale ako historicky významnému miestnu, vyšla nazmar.
Nevychovanci tam po jednej opekačke zanechali po sebe poriadnu spúšť a vôbec im neprekážalo, že brigádnici mali plné ruky práce, aby na vrcholku tejto obľúbenej vyvýšeniny odstránili náletové dreviny, kriky, odpadky a vytvorili príjemný priestor s lavičkami a ohniskom.
Po drevo sa im ísť nechcelo
Nedávna prechádzka na Skalu, ktorá je tiež obľúbeným miestom horolezcov a zdrojom archeologických nálezov, poriadne pokazila náladu Pavlovi Ondákovi, jednému z brigádnikov .
Cintorín v Martine presťahovali pre strach ľudí z moru a cholery Čítajte Smutný pohľad na porozhadzované odpadky a zničené lavičky ho nenechali chladným.
„Všade lietali alobaly, papieriky a po zemi sa váľali plechovky od piva. Najviac ma však nahnevalo, keď som zbadal, že niekto si do ohňa prikladal lavičkami, ktoré sme tam s partiou vlastnoručne vyrobili. Zo šiestich už tri spálili a z niektorých zvyšných ulomili nohy a do ohňa hodili aj tie,“ krútil Sučanec hlavou nad vandalizmom.
Ako ďalej hovorí, pri jednom strome bolo vidieť aj vrece naplnené odpadkami a prázdnymi fľašami od alkoholu, ale keďže nebolo uzatvorené, vietor poroznášal smeti do okolia.
„Treba si uvedomiť, že hore na skale neexistuje vývoz odpadu. Čo si do lesa prinesiete, musíte si aj odniesť. Inak je výsledok takýto strašný,“ hneval sa Pavol Ondák.
Vandalizmus čakal už skôr
Informácia o spomínanom vandalizme zamrzela aj ďalšieho z brigádnikov - Jaroslava Cesneka, ktorý sa spolu s ďalšími kamarátmi podieľal predovšetkým na výrobe lavičiek.
„Vyvalené suché stromy sme vtedy ešte zužitkovali a vyrobili z nich posedenie k ohnisku. Dali sme si s tým námahu a teraz je niekto tak lenivý, že si ani nedokáže ísť nazbierať do lesa drevo a namiesto toho spáli lavičky, ktoré mali slúžiť návštevníkom skaly. Je to smutné,“ vyslovil sa Jaroslav Cesnek a dodal, že pri súčasnej nevychovanej mládeži očakával, že k spomínanému vandalizmu dôjde oveľa skôr.
„Úspech bol, keď tam lavičky vydržali už prvý rok. To je tak, keď si niekto neváži prácu druhých,“ dodal.
Tranzitná tržnica
Ruku k dielu bol vtedy na brigáde priložiť aj starosta Sučian Vladimír Pĺžik. Obec na skultúrnenie skaly v tom čase povolala tiež hasičov s mechanizmami a aktivačných pracovníkov. Veď bolo treba vyklčovať staré dreviny a zušľachtiť trávnik.
„Sám som nešťastný ako to dopadlo. S aroganciou a hlúposťou sa ale bojovať nedá. Naša Sučianska skala je navyše národná kultúrna pamiatka. Zdá sa však, že históriu si mnohí, žiaľ, nevážia,“ povedal sučiansky starosta a dodal, že na miestnu obľúbenú vyvýšeninu opäť pošle aktivačných pracovníkov, aby miesto vyčistili.
Veď Skala bola v minulosti mimoriadne dôležitým priestorom. Rozprestieralo sa na nej opevnené hradisko, ktoré chránilo ľudí v čase nebezpečenstva, ale plnilo aj funkciu obchodného centra, kde sa skladal, prekladal a vymieňal tovar. Opevnená Skala bola teda tranzitnou tržnou stanicou.
