MARTIN.V Múzeu slovenskej dediny v Martine aktuálne vládne čulý stavebný ruch. Chlapi už niekoľko týždňov opravujú poškodené strechy aj s krovom a to nielen na krásnych drevených domčekoch. Vynovujú sa tiež maštale a rôzne prístrešky.
Patinu získajú najskôr po polroku
Novú šindľovú či slamenú strechu dostane celkovo desať stavieb.
„Ak by sme nezačali s touto renováciou, do objektov by nám začalo zatekať a postupne by sa zničili. Pri opravách zachovávame tradičné postupy a strešné šindle sú napríklad ručne štiepané,“ priblížil Radovan Sýkora, vedúci martinského skanzenu.
Majstri zo Združenia Obnova, ktorí objekty postupne opravujú, si pred začiatkom prác zisťovali, aké techniky kedysi používali na výstavbu domov naši predkovia.
„Snažíme sa všetko zachovať čo najviac autentické. Na ručne štiepané šindle používame smrekové drevo a aby vydržalo čo najdlhšie, napustíme ho špeciálnym prípravkom,“ vysvetľuje tesár Jozef Strelec. Ako ďalej povedal, drevo má teraz síce bledú farbu, ale do polroka až roka by mohlo chytiť tú správnu patinu. Všetko však závisí od počasia.
Nové expozície, aj brožúra
Doposiaľ sa v Múzeu slovenskej dediny opravilo päť objektov ľudového staviteľstva v regióne Orava. Ide o usadlosť z Novote, tri stavby usadlosti z Hruštína a objekt zvonkárskej dielne zo Zázrivej.
„Aktuálne chlapi opravujú otvorený prístrešok a stodolu s maštaľou usadlosti z Vyšného Kubína, kde sa natáčala Perinbaba. V priebehu septembra – októbra vymeníme strešnú krytinu a poškodenú konštrukciu tiež na dvoch objektoch usadlosti z Oravského Veselého a kováčskej vyhne zo Suchej Hory,“ avizuje vedúci skanzenu.
Akonáhle sa dá do poriadku nepriaznivý stav spomínaných budov, múzejníci v nich vytvoria novéexpozície niektorých tradičných oravských výrob a remesiel, ako napríklad spracovanie dreva, ľanu, rezbárstva, včelárstva a zvonkárstva.
Múzeum sprístupní návštevníkom aj dva nové objekty.
„Jedným z nich je stodola z Oravského Veselého, kde vytvoríme expozíciu spracovania ľanu. Druhým objektom je zvonkárska dielňa zo Zázrivej, v ktorej sa návštevníci zoznámia s technologickým procesom výroby plechových zvoncov v medzivojnovom období v Zázrivej,“ referuje Radovan Sýkora.
Pripravuje sa dokonca aj edukačná brožúra s názvom Cesta tradičnými oravskými remeslami a výrobami, v ktorej múzeum predstaví vybrané tradičné oravské remeslá a výroby. Tento materiál poslúži tiež ako sprievodca novovzniknutých expozícií.
Históriu treba uchovávať
Návštevníci, ktorí počas tohto leta navštívili skanzen, už postrehli, že niektoré z domčekov a ich priľahlých stavieb doďaleka žiaria novou krytinou.
„Keď sme tu na jar boli s manželkou na jednom z nedeľných podujatí, veľmi ma zamrzel zlý stav niektorých domčekov. Skanzen je predsa národná kultúrna pamiatka a takéto veci si treba chrániť. Preto ma informácia o renovácií veľmi potešila. Len tak ďalej,“ vyslovil sa päťdesiatnik Karol z Martina.
Peniaze na rekonštrukciu sa skanzenu podarilo zohnať vďakacezhraničnému projektu v slovensko-poľskej spolupráci. Ten okrem opravy a zariadenia niekoľkých expozičných objektov zahŕňa tiež nové podujatia pre návštevníkov. Spolu to všetko vyjde na viac ako 420 tisíc eur. Opravy, aj aktivity potrvajú do konca októbra.
Podujatia venované ľanu
Prvou akciou bola Oravská nedeľa, potom Ľanová nedeľa a práve na ňu bude nadväzovať edukačno-prezentačný program Cesta ľanového semienka, kde sa návštevníci dozvedia, čím všetkým si musí prejsť ľanové semienko, aby sa z neho stala napríklad niť.
V priebehu augusta a septembra návštevníkov v skanzene zoznámia s prácami, ktoré súvisia so spracovaním a využitím ľanu. Formou tvorivých dielní si záujemcovia budú môcť dokonca vlastnoručne utkať koberček na stolových krosnách či zhotoviť si tkanicu pomocou prstov, špuľky či doštičky. Nebudú chýbať ukážky šitia ľanového textilu na šijacom stroji, ukážky paličkovania alebo lisovania ľanového oleja.
Múzeum slovenskej dediny je u návštevníkov veľmi obľúbené. Ročne jeho bránami prejde okolo 40-tisíc ľudí, pričom značnú časť tvoria Martinčania či obyvatelia Turca.
